Anarchistická federace

Dôležitosť anarchizmu

Úvaha naší sympatizantky o univerzálnosti a transkulturní povaze anarchismu

korejští anarchisté

Myšlienky anarchizmu sa objavujú už v starovekom Grécku. Predstava o spoločnosti bez vykorisťovateľov a vykorisťovaných, bez útlaku a teroru, bez nadradenosti mocných nad väčšinou obyvateľstva dokázala prežiť až do dnešných čias. V súčasnosti je ľudská spoločnosť tvorená takými „hodnotami“, brzdiacimi náš sociálny a mentálny vývoj, ktorý by mal viesť k vzájomnému rešpektovaniu a k vzájomnej spolupráci. Kapitalizmus vytvára prostredie, v ktorom sa súťaživosť, nenávisť a pokrytectvo stalo našou každodennou skúsenosťou. Prehnaný konzum a materializmus sa nám vryl hlboko pod kožu a pomaly nás rozkladá z vnútra. Ak chceme skutočnú zmenu, musíme si uvedomiť, že potrebujeme zmeniť svoje myslenie od základov a vytvoriť takú spoločnosť, v ktorej bude podporovaný ľudský potenciál naplno. Anarchistický model spoločnosti je vlastne súhrn konkrétnych predstáv a ideálov, ktorým smerom by sa mala ľudská spoločnosť uberať, ak chce predísť sebadeštrukcii.

Odporcovia anarchistických predstáv väčšinou zastávajú názor, že anarchistický model spoločnosti nie je možný v globálnom meradle. Ich argumenty sa môžu opierať o nezlučiteľnosť rôzných kultúr do jedného uceleného tvaru, o to, že väčšina krajín nemá žiadny historický základ v rámci anarchistických predstáv o spoločnosti. Niektoré krajiny spoznali myšlienku demokracie len prednedávnom. Avšak odporcovia si neuvedomujú, že anarchizmus prekonáva svojou univerzálnosťou všetky doterajšie formy spoločnosti, ktoré väčšinou podporovali len určité spoločenské triedy, nie ľudí ako celok. Ľudské vnímanie je síce do určitej miery ovplyvnené kultúrou, tradíciami a spoločenskými princípmi, avšak to ešte neznamená, že ľudia ako celok nedokážu vytvoriť univerzálne prepojenie a spoluprácu medzi sebou, ktoré by dokázalo odstrániť nenávisť a útlak z našich životov. V dnešnej dobe je to viac než možné a viac než žiadúce.

Pokus o vytvorenie anarchistickej spoločnosti sa odohral prekvapivo aj na kórejskom polostrove v rokoch 1929–1931 vďaka Kimovi Jao-jinovi, ktorý sa narodil v roku 1889 v bohatej rodine. Kórejská ľudová asociácia v Mandžusku bolo hnutie, ktoré sa postavilo proti japonskej kolonizácii a za cieľ malo vytvoriť spoločnosť, ktorá by bola založená na zásadách slobody a rovnosti. Kapitalistická nespravodlivá a koloniálna spoločnosť, ktorá existovala v Kórei (rovnako ako v Afrike, Ázii a východnej Európe), by bola nahradená postupne novou spoločnosťou. Hnutie sa inšpirovalo ekonomickými teóriami libertariánskeho socializmu. Hnutie zakladalo robotnícke družstvá a demokratické školy na celom svojom území. Taktiež vytvorili decentralizované regionálne rady, ktoré sa zaoberali poľnohospodárstvom, financiami, priemyslom a sociálnymi službami. Hnutie fungovalo bez meny, súkromného majetku a bez akejkoľvek triednej štruktúry. Názory kórejských anarchistov, ktorí zastupovali skupinu Talwhan, boli zhrnuté v ich vyhláseniach, ako napríklad: namiesto civilizácie vedenej elitou musí byť spoločnosť a civilizácia navzájom dobre integrovaná, jednotlivec bude konzumovať podľa svojich vlastných požiadaviek a produkovať podľa vlastných schopností, neexistencia štátu ani politických elít, ale namiesto toho zavedenie nezávislej samosprávy atď.

Síce hnutie pre ochranu proti ,,vonkajším vplyvom“ disponovalo vlastnou armádou, no nedokázalo sa ubrániť japonským a čínskym silám. Ľudia, ktorí položili svoje životy, aby ochránili hnutie, však nezomreli nadarmo. Nadčasovosť v spôsobe života ľudí z Kórejskej ľudovej asociácie v Mandžusku nám aj dnes silno pripomína, že život v slobodnej a spravodlivej spoločnosti nie je utópia, ale skutočnosť, ktorá je pre náš svet nevyhnutná.


Verze pro tisk 3.12.2019 sympatizantka AF
Aktuální číslo měsíčníku A3

V nejbližších dnech:

IFA/IAF - Internacionála anarchistických federací
Web Nakladatelstvi Anarchistické federace

Píšou jinde

Podporujeme