Anarchistická federace

Projekt Inštitútu anarchistických štúdií

Institut anarchistických studií uděluje od roku 1996 granty „radikálním“ spisovatelům. Za tu dobu podpořil kolem 50 projektů. Seznamte se s některými z nich. Následný rozhovor přibližuje fungování projektu.

Už si presne nepamätám, ako som sa dozvedela o Institute for Anarchist Studies, no nebolo to tak dávno, vzhľadom na to, že funguje už od roku 1996. Jeho hlavnou činnosťou je udeľovanie grantov (alebo grantíkov) pre „radikálnych“ spisovateľov. Počas svojho pôsobenia podporili približne päťdesiat projektov, medzi ktorými boli väčšinou autorské eseje a preklady.

Mimochodom, v zozname udelených grantov sa nachádza aj brožúra Marty Kolářovej – Gender v českom anarchistickom hnutí (recenzia sa objavila aj v A-kontre). Niektoré z týchto esejí sú uverejnené v časopise Perspectives of Anarchist Theory (Perspektívy anarchistickej teórie) a niektoré môžu vyjsť v rámci série malých knižiek v spolupráci s londýnskym vydavateľstvom AK Press. Tiež je možnosť uverejnenia rozličných teoretických článkov na webovej stránke v rubrike Theory and Politics.

Suma, ktorú IAS poskytuje, je rozličná – pre eseje (desaťtisíc až dvadsaťpäťtisíc slov) je to dvetisíc USD ročne; pre grantové ocenenia od dvestopäťdesiat do päťsto USD. Žiadateľ, ktorý má záujem o grant, vyplní online formulár a po udelení grantu je viazaný dokončiť prácu do šiestich mesiacov.

Samozrejme, podľa webu, ani podľa príjemne znejúcich predsavzatí o podporovaní anarchistickej tradície, človek nemôže posúdiť kvalitu vybraných textov. To je skôr na samotných autoroch a autorkách. Aby ste si mohli spraviť aspoň aký-taký obraz o podporených projektoch, vybrala som niektoré z tých, ktoré ma zaujali.

IAS

Horizontalizmus - Hlasy ľudovej moci v Argentíne
Marina Sitrin
Tento knižný projekt spája prostredníctvom rozhovorov rôznych aktivistov, zapojených v argentínskych autonómnych sociálnych hnutiach. Susedské rady, hnutia nezamestnaných a hnutia okupovaných fabrík sú organizované na základe priamej demokracie a samosprávy - politikou, ktorú nazvali „horizontalidad“ . Táto zbierka rozhovorov pomáha jednak predstaviť tieto hnutia a zároveň prispieva ku globálnej diskusii o spôsoboch odporu.

Vášeň za úsvitu (Rage at Dawn)
Errol Schweitzer
Tento historický román sa zaoberá dvomi hlavnými témami: pokusom reformovať a organizovať sa proti súčasnej štruktúre útlaku a vytváraním libertariánskej a rovnostárskej alternatívy. Schweitzer sa pokúša prezentovať anarchistické myšlienky spôsobom, ktorý súvisí s každodenným životom. Schweitzer je spisovateľ, aktivista a posledných trinásť rokov pracoval s mládežou v komunitnom centre v Bronxe.

Vytváranie nových kontextov pre anarchistickú grafiku, video a film
Josh McPhee
Je to zbierka troch esejí o anarchizme a estetike. Tieto eseje sa zameriavajú na to, ako sú vo svete, definovanom vizuálnou gramotnosťou, vytvárané anarchistické kultúrne diela, ako to súvisí s kapitalistickým využívaním dizajnu a umenia na reklamu a značky produktov, a ako sa s tým anti-autoritárske diela a ich tvorcovia vyrovnávajú a tomu konkurujú. McPhee je umelec a aktivista žijúci v Chicagu.

Recording Carceral Landscapes
Trevor Paglen
Táto kniha ponúka zozbierané obrazy a texty, ktoré osvetľujú sociálne, politické a ekonomické vzťahy tvoriace mohutný kalifornský väzenský systém. Tým, že ukazuje, ako sú väzenia napojené na základy spoločenskej štruktúry samotnej, sa v Carceral Landscapes snaží dokázať, že odstránenie väzníc nie je len o ich zatvorení, ale o podstatnej transformácii vzťahov, ktoré riadia súčasnú spoločnosť.


Rozhovor: Inštitút anarchistických štúdií v praxi

Na jar 2006 som sa rozprávala s Andreou Schmidt z Institute for Anarchist Studies. Zajímalo ma, ako IAS vznikli a ako fungujú. Rozhovor si máte možnosť prečítať v nasledujúcich riadkoch.

Na vašej webovej stránke si ľudia môžu prečítať, že IAS vzniklo v roku 1996. Bola táto myšlienka podporovať anarchistickú teóriu formou grantov úplne nová alebo vás inšpirovala nejaká iniciatíva z minulosti?

Neviem do akej miery bola táto myšlienka nová. Určite to vyplynulo z kritických úvah o slabinách anarchistického hnutia. Chuck Morse, zakladateľ IAS, bol presvedčený o tom, že aby anarchistická vízia mohla skutočne zmeniť spoločnosť, potrebujú sa anarchisti zaoberať súčasnými problémami dôslednejšie a komplexnejšie. IAS teda bolo založené ako súčasť tohto „projektu“. Inštitút bol založený s tým, že bude fungovať viac rokov a podporovať radikálnych autorov, ktorí sa chcú zaoberať rôznymi otázkami takým spôsobom, ktorý posúva anarchistickú a anti-autoritársku teóriu dopredu.

Aké boli vaše začiatky? Koľko ľudí rozbiehalo tento projekt a aká bola ich pôvodná predstava? V čom vidíš najväčšiu zmenu?

No, pôvodne dal Chuck dokopy správnu radu z deviatich ľudí. Myšlienkou bolo osloviť určitý počet ľudí, ktorým je tento projekt sympatický, či by neprispievali každoročne do IAS, a potom rozdeliť zozbierané peniaze autorom, ktorých práce by rada vybrala z podaných žiadostí.

Táto základná myšlienka sa veľmi nezmenila. Cieľom IAS je stále podporovať anarchistických autorov v navrhovaní riešení súčasných problémov a tým podporovať rozvoj súčasného anarchizmu, ktorý ide do hĺbky, je efektívny a mení sa. Ale spôsob, akým to robíme, sa v mnohom zmenil.

Predovšetkým sme si uvedomili, že pomoc autorom nemôže byť obmedzená len na finančnú podporu. Veci ako solídna editorská podpora a vytváranie fór, na ktorých môžu prebiehať teoretické debaty a diskusie o anarchistickej vízii a praxi sú tiež veľmi dôležité. Sú zvlášť dôležité pre autorov, ktorí nepôsobia v akademických inštitúciách. Tie svojim študentom a profesorom často umožňujú publikovať v odborných časopisoch, navštevovať konferencie či diskutovať na hodinách.

A tak sme začali klásť väčší dôraz na vlastný vydavateľský projekt – Perspektívy anarchistickej teórie. „Perspektívy“ začali ako informačný bulletin IAS. Počas rokov sa z neho vyvinul kvalitný odborný časopis, ktorý vychádza dvakrát do roka. Naše posledné číslo malo osemdesiat strán. V rámci tohto časopisu môžeme prehlbovať prácu s autormi, ktorým poskytujeme grant a tiež s tými, ktorým sme ho neposkytli - môžu využiť editorskú prácu a priestor na publikovanie.

Tiež sme začali s finančnou podporou každoročnej konferencie s názvom „Oživovanie anarchistickej tradície“ vo Vermonte. Začala pred šiestimi alebo siedmimi rokmi ako vedľajší projekt IAS organizovaný členmi rady Cindy Milstein a Johnom Petrovatom. Konferencia je každý september v Strednom Vermonte a jej cieľom je poskytovať odborný priestor, v ktorom je možné kriticky hodnotiť a zároveň posilňovať sociálnu a politickú tradíciu anarchizmu. Prebiehajú tu debaty, panelové diskusie, prezentácie, umelecké výstavy, malé distro kníh, premietajú sa filmy. Je to skutočne skvelá príležitosť vymeniť si poznatky s anarchistami. Ich analýzy vychádzajú z rôznych tendencií a sú založené na rôznych postupoch a kontextoch. Tieto „konfrontácie“ však prebiehajú konštruktívne a so vzájomným rešpektom.

Niekoľko členov tiež zorganizovalo cyklus seminárov na rôzne témy vo svojich mestách. Dúfame, že podobných akcií bude v budúcnosti viac. Toto sú fóra, ktoré môžu anarchistom pomôcť posunúť diskusie dopredu.

No, a tiež sme teraz hostiteľmi „Speakers Bureau“. Prostredníctvom neho sa môžu jednotlivci alebo skupiny skontaktovať s viac než tuctom prednášateľov, mnohí sú naši uchádzači, ktorých sme podporili alebo členovia IAS, a pozvať ich prednášať. Nájdu sa tu ponuky na prednášky o černošskom anarchizme, queer teórii, antiimperialistických bojoch, priamej demokracii a to je len pár tém.


Ešte jedna „historická“ otázka: Akú máte organizačnú štruktúru a ako sa vyvíjala táto stránka IAS? Viem, že odpovedať na túto otázku asi zaberie trošku viac času, ale keďže IAS vystupuje ako súčasť anarchistického hnutia, zaujímalo by nás, ako prebieha rozhodovací proces, výber úspešných žiadostí, tvorba časopisu, webu a pod.

Pôvodne pozostával IAS zo správnej rady, ktorá sa stretávala dvakrát do roka, aby rozhodla o závažnejších otázkach, programe organizácie a jej smerovaní. Každodennú prácu mal na starosti jeden z členov – v podstate „správca“. Tá istá osoba alebo (občas) dvaja ľudia, boli zodpovední za informačný bulletin.

Táto situácia sa postupne zmenila, sčasti kvôli tomu, že sa náš program rozrástol. Členovia rady dnes majú oveľa aktívnejšiu úlohu – v konkrétnych projektoch, ale aj v priebežnom rozhodovaní a činnostiach, ktoré udržujú organizáciu v chode.

Stále sa snažíme riešiť naše hlavné otázky ohľadne smerovania organizácie, nových projektov a nových prihláškach na stretnutiach správnej rady (dvakrát ročne). Snažíme sa o konsenzus, keď potrebujeme, tak hlasujeme. Čiže, proces rozhodovania berieme veľmi vážne. Rozhodnutia o grantoch sú zvlášť dôkladné a zaujímavé – keď vyhodnocujeme návrhy uvedomujeme si rozdiely medzi našimi politickými záujmami. Tieto diskusie si veľmi cením!

Pracovné rozhodnutia v rámci projektov majú na starosti rôzne pracovné skupiny. Takže rozhodnutia o konferencii sú ponechané na dvoch ľudí, ktorí ju organizujú, trojčlenná redakčná rada pre budúce číslo Perspektív rozhoduje o danom čísle a pod. Samozrejme, všetci spoločne vyhodnocujeme výsledky našej činnosti a projektov a diskutujeme o nových nápadoch a ďalšom smerovaní. Ale každodenné rozhodnutia sú ponechané na ľudí, ktorých práce sa aj týkajú. To isté platí pre administratívnu prácu.

Ilustrační foto

Mňa osobne zaujala vaša činnosť hlavne tým, že umožňujete A-intelektuálom využívať príspevky z vnútra A-komunity a tak sa oslobodiť od žiadania zakamuflovaných grantov od rôznych „kapitalistických“ nadácií. Sú však aj iné pohľady na takéto poskytovanie grantov. Niektorí anarchisti sú na pochybách, či samotné poskytnutie grantu nie je niečo ako „platenie“ za činnosť v hnutí, čím sa žiadateľ vlastne dostane do „zamestnaneckého“ vzťahu. Stretli ste sa už s týmto názorom? Ako to vidíte vy ako kolektív?

Ešte sme sa nestretli s tým, že by to bol pre niekoho problém . Myslím, že by sme nesúhlasili s tým, že je to zamestnanecký vzťah, pretože neurčujeme, čo má autor písať ani ho nekontrolujeme. Vyberáme si projekty, ktorým udelíme grant, ale potom má autor úplnú slobodu. Samozrejme, očakáva sa, že výsledok sa bude týkať toho, čo bolo navrhované v žiadosti. Hotový projekt môžu používať kdekoľvek, akurát, že aj my si nárokujeme ho publikovať v celom znení alebo jeho časť v Perspektívach. Žiadnym spôsobom však jeho/jej prácu nevlastníme, vlastní ju autor/ka.

Vo vašom vyhlásení píšete, že podporujete práce, ktoré „prispievajú k rozvoju anarchistického hnutia“. Akým spôsobom a podľa akých kritérií posudzujete žiadosti?

Táto otázka mi pripomenula niečo, v čom sa naša činnosť zmenila. V minulosti sme poskytovali granty pre knižné projekty. Teraz je jedným z hlavných kritérií dĺžka eseje, aj pre preklady. Okrem tohto nemáme iné fixne stanovené kritériá, skôr priority.

Autori nemusia byť anarchistami, aby získali grant. Musia ukázať, že vedia dobre písať, alebo v prípade prekladateľov, že vedia prekladať. Hľadáme takých autorov, ktorí sú nadšení a majú skúsenosť s témou, o ktorej chcú písať. Napríklad, ak si pozeráme prihlášku od niekoho, kto chce písať o organizačných stratégiách protivojnového hnutia, určite sa budeme pýtať, či je uchádzač súčasťou tohto hnutia. Jednou z našich priorít je podporovať projekty, ktoré vychádzajú zo sociálnych hnutí, teda z problémov, ktoré pred ľuďmi v týchto hnutiach vzniknú počas ich bojov a práce, a na ktoré sa pokúšajú nájsť odpovede.

IAS pôsobí už desiaty rok. Za toto obdobie sa pohlo aj samotné hnutie. Vidíte nejaké rozdiely medzi témami, ktorými sa zaoberali autori v prvých rokoch činnosti a témami, ktoré si vyberajú teraz?

Dobrá otázka. Myslím, že podporované práce boli vždy pestré a vždy boli od autorov z celého sveta. Zmena ani nie je v tom, že by sa progresívne menili témy, skôr sa v témach prác odzrkadľujú problémy, na ktoré sa hnutie v tom danom období zameriava. Napríklad od roku 2000 môžeme vidieť, že sa práce snažia explicitne teoreticky podchytiť antiglobalizačné hnutie a globalizáciu ako takú. Tiež je veľmi zreteľný vplyv 9/11, spustenie „vojny proti terorizmu“, ako aj ekonomická situácia v Argentíne a sociálne hnutie, ktoré na ňu reagovalo.

Môžeš nám povedať nejakú mini-štatistiku? Koľko žiadostí dostanete a koľko z nich schválite?

Samozrejme. Odkedy sme začali udeľovať granty pre práce esejovej dĺžky, dostali sme približne tridsať až tridsaťpäť prihlášok na jedno kolo. Každé kolo, teda dvakrát ročne, poskytujeme dva až štyri granty. Vlastne, väčšinou tri.

Myslíš, že teória môže pomáhať a aj pomáha priamym bojom v rámci hnutia? Nie sú konferencie len akumulovanými teóriami, ktoré majú ďaleko od praxe?

Aby bol náš boj efektívny, potrebujeme mať predstavu o cieli tohto boja a ako najlepšie bojovať, aby sme dosiahli cieľ. Potrebujeme stratégiu. V tých lepších prípadoch sú konferencie a časopisy priestorom uvažovať a debatovať o našich cieľoch a stratégiách, na základe našej práce a skúseností v hnutí. Nemali by byť priestorom mimo „hnutí“ – ale len taktickými fórami, ktorých cieľom je pomôcť nám tvarovať tieto „hnutia“. Slovo „pomôcť“ je tu kľúčové. Konferencie a články sú len jedny z mnohých spôsobov ako dopomôcť sociálnym bojom k efektivite. Nemali by sme ich považovať za jediný spôsob alebo „ten najdôležitejší spôsob“, alebo za samotný boj. Myslím, že neriskujeme oddialenie sa od ideálu praxe, pokiaľ si toto budeme uvedomovať, skromne hodnotiť svoj prínos a podporovať teoretické práce, čo najviac založené na skúsenosti.

Kde ty ako jednotlivec vidíš nedostatky alebo rezervy IAS, ktoré by si chcela v budúcnosti vyriešiť?

Želám si aby sme mohli udeľovať väčšie granty. Dúfam, že na tomto budeme pracovať ako na dlhodobom cieli. Tiež, napriek našim prioritám pri udeľovaní grantov, je väčšina prihlášok a príspevkov do Perspektív od mužov, ktorí pracujú v akademickom prostredí. V tomto by som uvítala zmenu.

Prejavujú jednotliví prispievatelia hlbší záujem o výber jednotlivých projektov a o chod organizácie? Máte notorických prispievateľov?

Noam Chomsky zvykol prispieť a on je pravdepodobne najnotorickejším. Aj keď to vlastne záleží od skutočnej identity Anonyma 1 až 7!

V prípade, že by sa našla skupinka nadšencov, ktorí by chceli vytvoriť niečo podobné, aká by bola vaša rada pre nich? Aké sú najväčšie hrozby či ťažkosti, ktorým budú musieť čeliť?

Veľkou výzvou je samotné budovanie organizácie – myslím, že to vždy v sebe obsahuje povedať si, do akej miery chceme a potrebujeme byť byrokratickí, do akej miery sme schopní byť flexibilní. Je to ešte záludnejšie, ak si na tieto otázky chce odpovedať anarchistická organizácia so svojou oprávnenou kritikou a nedôverou k byrokracii.

Ak by naozaj chceli založiť podobnú organizáciu, tak nás môžu kontaktovať a spolu môžeme vychytať všetky muchy: info@anarchist-studies.org, www.anarchiststudies.org.

Verze pro tisk 27.9.2007 Michaela Janigová (Priama akcia)
Aktuální číslo měsíčníku A3

V nejbližších dnech:

IFA/IAF - Internacionála anarchistických federací
Web Nakladatelstvi Anarchistické federace

Píšou jinde

Odkazy