Iniciatíva NoBorder je nástrojom všetkých skupín a grassroots organizácií (organizácií odmietajúcich hierarchické usporiadanie, fungujúcich na princípe rovnosti, kde rozhodnutia nie sú výsledkom záujmov elít, ale vychádzajú od ľudí v nich zaangažovaných), ktoré sa zaoberajú otázkou utečencov a žiadateľov o azyl bojujúcich po ich boku za slobodu pohybu, za slobodnú možnosť zvoliť si miesto pre svoj život bez represií a kontrôl, ktoré sú súčasťou hraničného systému každej krajiny. Táto iniciatíva je odlišná od rozličných lobbingových skupín a mimovládnych organizácií, pretože je založená na grassroots aktivitách a jej zámerom je zachovať si takýto charakter.

Jednotlivé skupiny sa stretávajú dva krát do roka, aby koordinovali svoju činnosť, spolupráca prebieha takisto prostredníctvom pracovného mailing listu cez internet.

Sieť NoBorder sa rodí z rozličných kampaní prebiehajúcich po celej Európe za účelom zviditeľniť problém ľudí bez dokladov, podnietiť ich k organizovaniu sa v boji za slobodu pohybu, povolenia na pobyt pre každého, za zrušenie rasistických zákonov. „Žiadne deportácie!“ je hlavné heslo týchto ľudí bez dokladov.

Európsky summit v októbri 1999 bol ďalším krokom k ustanoveniu „Európy biznismenov“ , ktorá prispôsobuje svoju úroveň kontrolovania úrovni vykorisťovania. Mnoho rozličných skupín vyzývalo k protestom proti tomuto summitu tvrdiac, že: „v skutočnosti bude výsledkom summitu prísnejší systém kontrolovania, viac zadržaných a viac deportácií.“ V ôsmych krajinách sa konali pri tejto príležitosti rôzne akcie a demonštrácie, už v spolupráci s novovznikajúcou sieťou NoBorder.

Prvé stretnutie iniciatívy No border sa konalo v Amsterdame v decembri 1999. Tam bol založený aj pracovný mailing list, ktorý umožňuje rozličným skupinám (aj neeurópskym) koordinovať svoje akcie, vymieňať si informácie a diskutovať o problémoch migrácie, utečencov a hraníc. Sieť No border je prostriedkom boja proti všetkým formám útlaku a nerovnosti, usiluje o vytvorenie nových spôsobov spolupráce a aktívneho odporu voči fungujúcemu systému. Dôležitým aspektom práce No border je spolupráca s organizovanými skupinami utečencov. Cieľom je vytvoriť akúsi platformu na výmenu informácií a skúseností skupín a jednotlivcov zapojených v rôznych politických bojoch, vyznačujúce sa rozličnými skúsenosťami formovanými rozdielnymi lokálnymi podmienkami, ktoré spájajú emancipačné a anti-kapitalistické rysy.

Medzi hlavné NoBorder aktivity patrí tzv. spojenectvo deportovaných, ktoré koordinuje jednotlivé kampane proti leteckým spoločnostiam podieľajúcich sa na deportačnom biznise, uskutočnilo sa mnoho úspešných akcií proti známym aerolíniám ako napr. Lufthansa, Air France, Swissair, Sabena, British Airways, Iberia,... Akcie, ktorých cieľom je zabrániť deportáciam prebiehajú zväčša priamo na letisku predovšetkým formou rozhovorov s pasažiermi a zamestnancami leteckej spoločnosti, ktorá deportáciu vykonáva. Niektoré letecké spoločnosti sa, aspoň oficiálne zriekli spolupráce pri deportáciach. (viac na www.deportation-alliance.com)

Ďalšou z aktivít NoBorder network je usporadúvanie hraničných táborov v blízkosti hraníc Európskej únie. Od začiatku sa uskutočnilo niekoľko kempov na poľsko-ukrajinsko-slovenskej či poľsko-nemeckej hranici, na Sicílii, na juhu Španielska, ale aj na hraniciach Mexika so Spojenými štátmi americkými. V roku 2001 sa na NoBorder kempe, ktorý sa konal v blízkosti letiska vo Frankfurte zišlo vyše tisíc ľudí. Cieľom týchto táborov je vystupovať proti hraničnému režimu, súčasťou ktorého sú deportácie utečencov späť do krajín, z ktorých utiekli; no je to taktiež príležitosť na formovanie vzťahov medzi jednotlivými skupinami, organizáciami a jednotlivcami prostredníctvom diskusií a kultúrnych aktivít. V júli 2002 sa zišlo vyše dvetisíc ľudí v Štrasburgu, v meste, ktoré je centrom Schengenského informačného systému zhromažďujúceho údaje slúžiace na kontrolu a vyhľadávanie nielen ľudí označených ako utečenci, ale všetkých „podozrivých“ osôb a ktorý má tisícky pobočiek po celej Európe. NoBorder kemp vytvoril priestor pre množstvo akcií a demonštrácií rôznych skupín a platforiem bojujúcich za oslobodenie a emancipáciu.

Iniciatíva NoBorder organizuje každý rok okolo 15. októbra medzinárodný deň akcií, počas ktorého prebiehajú v rôznych krajinách rozličné akcie spájané myšlienkou NoBorder.

Inou stránkou boja proti deportáciám a hraničnej politike je boj proti menežmentu migračnej politiky. Keďže sa do siete NoBorder zapojili aj krajiny bývalého východného bloku do agendy pribudol problém týkajúci sa Medzinárodného vysťahovaleckého úradu (International Office of Migrations - IOM). Tento úrad riadi politiku internácií a deportácií imigrantov, ktorí sú nežiadúci pre vlády, má rozhodujúce slovo pri kontrole utečencov v krajinách východnej Európy. Boj proti deportáciám je jednou časťou aktivít NoBorder, inou je kritika nápravných zariadení pre mladistvých, väzení a všetkých foriem obmedzovania slobody človeka, napriek tomu ostáva hlavnou náplňou kritika politiky deportácií.

V posledných rokoch sa presúvajú antideportačné kampane z jednotlivých prípadov na kritiku leteckých spoločností, ktoré sa podieľajú na deportáciách utečencov.

Hlavným záujmom leteckých spoločností je, samozrejme, zisk. Ak je na spoločnosti vyvýjaný nátlak verejnou mienkou, prinášajúci riziko poklesu zisku, môžu sa rozhodnúť nespolupracovať s vládami pri deportáciách, čo sa potvrdilo v prípadoch niektorých leteckých spoločností, tvrdí NoBorder network. Je dôležité zdôrazniť fakt, že akcie proti leteckým spoločnostiam nemajú byť len bojkotom, sú základňou pre ďalšie politické akcie, ich sloganom nie je „nekupuj!“, ale „kúp a konaj!“- predíď deportácii. Netýkajú sa len konkrétnych prípadov, ale kritizujú celý systém politiky, vytvárajúcej hranice a rozdeľujúcej ľudí na žiaducich a nežiaducich, politiky založenej na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov.

NoBorder network je postavený na presvedčení, že všetky ďalšie letecké spoločnosti si uvedomujú možnosť taktiež sa stať terčom kampane proti deportáciám s následným znížením ziskov. Aktivity proti leteckej spoločnosti Lufthansa boli publikované v ekonomických časopisoch a denníkoch, čo zaregistrovali aj ostatné spoločnosti. Ak Lufthansa prestane s uskutočňovaním deportačných letov, bude to mať vplyv aj na ostatné spoločnosti a na deportácie ako také. I keď deportácie nebudú úplne zastavené, ich uskutočňovanie bude omnoho náročnejšie.