Minulý týždeň bola zverejnená stránke ministerstva vnútra oficiálna výročná správa o extrémizme na Slovensku. Tento dokument je dosť vzdialený od reality, ale ináč celkom zábavné čítanie. V blízkej dobe sa ČSAF vyjadrí k tejto správe.

Celu správu si môžete prečítať na adrese http://www.minv.sk/extremizmus/index.htm

Tu je časť správy:

Ľavicové extrémistické hnutia a smery
Ako už bolo spomenuté, na extrémistickej scéne SR v roku 2001 pôsobili tiež
ľavicovo orientované hnutia a skupiny.
V porovnaní s pravicovými extrémistami je žavicové spektrum extrémistickej
scény v SR spoločnosťou vnímané oveľa tolerantnejšie. Dôvodom je najmä to,
že väčšina týchto skupín verejne nedeklaruje potlačovanie práv a slobôd
ostatných občanov. Je však podceňovaná skutočnosť, že v prípade realizácie
cieľov lavicových extrémistov môže dôjsť k priamemu ohrozeniu pluralitnej
demokracie a občianskych slobôd.

Ľavicovo orientovanú extrémistickú scénu v SR v roku 2001 tvorili nasledovné
hnutia a skupiny:

-anarchistické hnutie,
-hnutie PUNK,
-skupiny antiglobalistov,
-skupiny radikálnych ekológov.

Táto scéna je zmesou rôznych, vzájomne personálne prepojených a zároveň
často sa meniacich skupín. Ich hlavným záujmom je boj proti tzv.
*globalizmu*, t.j. proti súčasnému celosvetovému politickému systému a proti
nadnárodnému ekonomickému systému, ktorého reprezentantmi sú medzinárodné
obchodné organizácie a nadnárodné spoločnosti (napr. WTO, McDonald, Shell
atd.). Ďalšou ich spoločnou ideou je *antifašizmus* s tým, že za fašizmus
býva označovaný celý súčasný euroatlantický spoločenský systém, vrátane
štátu a jeho orgánov.

Členskú základňu tejto scény tvoria najmä mladí ľudia, ktorých spája protest
proti niečomu, proti poriadku ktorý sa im nepáči, pokiaľ možno proti
všetkému globálnemu, proti autám, proti chemickému priemyslu a podobne. Ich
cieľom je zvrhnúť existujúce (alebo akékoľvek) zriadenie a nastoliť
anarchistický štát, ktorý by bol bez obmedzení a každý by si tam robil čo
chce. Je však zrejmé, že ani nositelia a vyznávači anarchistickej ideológie
nemajú jasno v tom, ako by takýto štát fungoval.

Z anarchistických hnutí bola najaktívnejšia Československá
anarchistická federácia (CAF). Jej činnosť je viac-menej legálna a jej akcie
bývajú vopred oznamované. Niekedy vyvíja aktivity spoločne s odporcami
globalizácie, prípadne s organizáciou Greenpeace. Prejavy sú smerované tak,
aby boli maximálne pozitívne medializované.

V Bratislave bola zaznamenaná aktivita doposiaľ neznámej skupiny
antiglobalistov s názvom *Revolučný kolektív 9. novembra*.

Prívrženci hnutia PUNK sa aktivizovali iba sporadicky a to pri vystúpeniach
rôznych hudobných skupín.

Radikálni ekológovia propagujú myšlienky, ktoré sú väčšinou
pozitívne a majú aj podporu verejnosti. Problémom je u nich spôsob
vyjadrovania nesúhlasu. Pri ich akciách dochádza k porušovaniu verejného
poriadku a niekedy aj k poškodzovaniu majetku, čo podľa výšky spôsobenej
škody môže byt aj trestnou činnosťou. Radikálni ekológovia vyznávajú názor,
že musia vyvolať silný otras v spoločnosti, aby sa prebudila.


Bratislavský kraj
Na území kraja sú evidované extrémistické skupiny podľa ich orientácie,
resp. zamerania činnosti. Najpočetnejšie zastúpené sú skupiny pravicových a
lavicových extrémistov.

K pravicovým patrí najmä hnutie Skinheads, fašisticky orientované skupiny a
skupiny futbalových fanúšikov tzv. *hooligans*. Na území kraja sa tieto
skupiny navzájom prekrývajú. Evidovaní sú prívrženci hnutia Skinheads, ktorí
navštevujú športové podujatia (jedná sa najmä o futbalové zápasy) a skíni, u
ktorých je predpoklad ich aktívnej činnosti pri propagácii rasovej a
národnostnej neznášanlivosti, najmä fašizmu.

Mesto Bratislava ponúka možnosti najmä pre skupiny, ktoré chcú, aby ich
činnosť bola medializovaná a aby sa dostali do povedomia verejnosti, toto
platí najmä pre lavicové extrémistické skupiny. Faktorom, ktorý výrazne
ovplyvňuje teritoriálne rozloženie aktivít extrémistov na území kraja je
prítomností troch futbalových štadiónov a súčasné aj troch superligových
mužstiev. Na týchto štadiónoch sa koná aj väčšina medzištátnych stretnutí
slovenských reprezentačných futbalových tímov. Stretnutia lákajú priaznivcov
futbalu z celej SR a zo zahraničia, čo má za následok aj fyzické
konfrontácie medzi nimi. Konflikty nevznikajú len pri stretnutí samom, ale
už pred zápasom a aj v iných lokalitách, v blízkosti štadiónov (najmä
centrum miest, železničné a autobusové stanice).

K lavicovým extrémistom patria najmä anarchisti a antiglobalisti. Rovnako
ako u pravicových extrémistov, tieto dve hlavné skupiny sa navzájom
prekrývajú a ich činnosť a rôzne aktivity sú často spoločné.

Ak nie sú brané do úvahy športové podujatia alebo rôzne výročia, nie je
možné presne určiť lokality a termíny, ktoré sú najviac rizikové. Zo
širšieho pohľadu je zrejmé, že najzaťaženejšie sú okresy Bratislava I a V.

U akcií anarchistov a antiglobalistov je možné ich zvýšenú aktivitu
predpokladať v čase konaní prístupových rokovaní do Európskej únie a s nimi
súvisiacich konferencií a stretnutí štátnych činiteľov. Na rozdiel od
pravicových extrémistov ich akcie bývajú zvyčajne ohlásené a nebývajú
utajované.

Na teritóriu KR PZ v Bratislave pôsobí niekoľko činnosťou
podobných a väzbami prepojených skupín, resp. hnutí. V hodnotenom období
bola zaznamenaná činnosť štyroch skupín hnutia Skinheads.

Z lavicovo orientovaných skupín bola zaznamenaná činnosť Československej
anarchistickej federácie. Jej činnosť je viac-menej legálna. Akcie bývajú
vopred oznamované a členovia pôsobia spoločne s odporcami globalizácie,
prípadne s organizáciou Greenpeace. Ich prejavy sú smerované tak, aby boli
pozitívne medializované. Pri akciách dochádza k zastaveniu, skomplikovaniu
verejnej dopravy a k protestom pred štátnymi budovami. Počas nich účastníci
rozdávajú okoloidúcim propagačné materiály a organizujú spisovanie rôznych
petícií.

V hodnotenom období boli na extrémistickej scéne v kraji
zaznamenané tieto aktivity:

1/ Dna 14. 3. 2001 sa v Bratislave na nám. Slobody uskutočnil *Pochod proti
rasizmu* usporiadaný občianskou iniciatívou *ľudia proti rasizmu*. Medzi
zhromaždenými bolo tiež cca 300 - 500 osôb patriacich k anarchistickému
hnutiu. Pri budove Strojníckej fakulty sa zhromaždila skupina asi 30
radikálnych prívržencov hnutia Skinheads. Obe skupiny sa napádali slovne,
pričom k fyzickému kontaktu nedošlo. Niektoré osoby zo skupiny skínov
verejne prevolávali fašistické heslá, pričom správanie sa osoby M. M. bolo
zadokumentované ako trestný čin podpory a propagácie hnutí smerujúcich k
potláčaniu práv a slobôd občanov podľa §-u 261 Trestného zákona. Skutok je
opísaný v časti venovanej kriminalite extrémistov.

2/ Dna 9. 6. 2001 sa v Bratislave na nám. Slobody konala Street
party (prvá podobná akcia sa uskutočnila v roku 2000). Oficiálny začiatok
bol určený na 14.00 h. Organizátori pouličnej slávnosti žiadali magistrát o
povolenie pochodu mestom, čo im bolo zamietnuté. Na námestí sa zhromaždilo
asi 1500 žudí, mnohí z nich pod vplyvom alkoholu. Približne 800 až 1000 osôb
sa o 17.00 hod. napriek zákazu vydalo na pochod z nám. Slobody smerom na
Račianske mýto, Trnavské mýto a cez Košickú ul. smerom pod Prístavný most.
Počas pochodu sa dav rozchádzal a ku garážam pod Prístavným mostom sa
dostalo asi 200 až 300 osôb.

3/ Dna 8.11. 2001 o 18.00 h sa na nábreží Dunaja pri Propeleri
uskutočnilo stretnutie antiglobalistov, na ktorom sa uskutočnila
videoprojekcia filmov zo Seattlu a Janova v súvislosti s dohovorom o
protestných akciách proti globalizácie a WTO zo dna 9. 11. 2001.

4/ Dna 9.11. 2001 v dopoludňajších hodinách skupina ôsmich ľudí
začala neohlásený protest proti globalizácie pred budovou Burzy cenných
papierov na ul. 29. augusta v Bratislave. Dvaja z protestujúcich vyliezli na
fasádu budovy, kde umiestnili transparent s nápisom *Kapitalizmus je
organizovaný zločin* a červeno-čiernu anarchistickú zástavu. Pomocou
vysokozdvižnej plošiny privolaných hasičov boli osoby, transparent a zástava
odstránené. Osem osôb bolo predvedených na podanie vysvetlenia. Počas
ďalšieho šetrenia sa podarilo zistiť, že akciu naplánovala skupina
*Revolučný kolektív 9. novembra* a nepriamo aj Československá anarchistická
federácia.

5/ Dna 19. 12. 2001 bol organizovaný koncert punkovej kapely ZÓNA A v
Bratislave na Saratovskej ul. v nočnom podniku Labyrint. Na koncerte sa
zúčastnilo asi 200 - 300 prívržencov tejto hudby. Počas koncertu, ani v čase
pred a po, nebolo zaznamenané žiadne narušenie verejného poriadku ani
páchanie trestnej činnosti.