Zastupiteľská demokracia á la Slovakia je výsmechom

Áno, treba to povedať priamo! Situácia, ktorá momentálne prebieha vo vysokej politike na Slovensku postráda akúkoľvek slušnosť, spravodlivosť, schopnosť porozumenia a vôbec všetko, čo možno nazývať v spoločenských vzťahoch "demokratickým". Je "demokratické" právo na slobodu slova? Určite áno. Tak zasypme verejnosť všemožnými kecmi a svojou egoisticko-účelovou "pravdou", veď na to predsa máme právo!

Áno, treba to povedať priamo! Situácia, ktorá momentálne prebieha vo vysokej politike na Slovensku postráda akúkoľvek slušnosť, spravodlivosť, schopnosť porozumenia a vôbec všetko, čo možno nazývať v spoločenských vzťahoch "demokratickým". Je "demokratické" právo na slobodu slova? Určite áno. Tak zasypme verejnosť všemožnými kecmi a svojou egoisticko-účelovou "pravdou", veď na to predsa máme právo! Presadzujme stále tvrdohlavo svoje záujmy, veď máme na to patričné postavenie a zákonný mandát, tak ho využime. My sme k tomu kompetentní, nás zvolili tí neschopní, aby sme ich zastupovali. My sa najlepšie orientujeme v prúde súčasného najspravodlivejšieho zo všetkých systémov!

Uznávam, že vo vláde sú odborníci na určité rezorty. Určite sa tam nedostali len tak pre pekné oči. Len či ten ich pohľad je pevný a úprimný?! Vo vysokej politike o tom silne pochybujem. V dobe, keď spoločnosť nadovšetko ovláda túžba po peniazoch a majetku, je ťažké odolať mamonu a nemať z toho tiež nejaký ten zisk. Zvlášť keď ste priamo pri koryte. Ono to vlastne nie je nič zvláštne, vždy to tak bolo. Najprv bol prvým hýbateľom predsa Boh, potom otrokárstvo, neskôr pôda a teraz nejaký ten hmotný "materiál" všeobecne. Či už vo forme nejakej kovovej zliatiny alebo kusu papiera posypaného zlatým prachom. Z toho si potom zabezpečíš všetko ostatné, samozrejme. A MOC. Tá celý ten dojem príjemne posiluje. Úprimne si myslím, že keby tam práve táto moc nebola, tak by ťažko mohol nejaký zástupca ľudu odpovedať ľuďom na ich otázky slovami: "Povedal som to tak, ako som to považoval za vhodné" či podobne. V skutočne demokratickej spoločnosti by ho za to toto zadupali do zeme. Či aspoň odvolali, čo by pre pána s podobným morálnym kreditom ako spomínaný, bolo v podstate to isté. Už žiak zaoberajúci sa etikou na strednej škole predsa rozozná, že takéto odvrknutie nepatrí do slušnej diskusie. Zvlášť, keď sa niekomu za svoje činy zodpovedám. Už v bežnej medziľudskej komunikácii existuje určitá zodpovednosť voči tým ostatným, naše správanie ich priamo či nepriamo ovplyvňuje, ale toto je ešte niečo viac - takýto človek predsa disponuje našimi peniazmi a dostal /aspoň u niektorých/ našu dôveru. A za to od neho očakávame okrem iného aspoň tú úprimnosť!

Ale zrejme dôležitejšie je niečo iné. Ešte som si nevšimol, že by nejaký vysoký politik niekedy priznal chybu. A pokiaľ som v dialógu v koncoch, tak to musím riešiť v podstate dvoma spôsobmi: buď priznám, že oponent má pravdu, alebo diskusiu jednoducho ukončím s vyjadrením, ktoré je nejakým spôsobom nad tým všetkým. Dávam tým jasne najavo, že "pravda" bude definovaná len vtedy, keď to vyhovuje mne. Vlastne, vo vysokej politike to nie je nič nové, tento machiavellistický postoj zastáva veľa politikov aj v demokratických krajinách. Nie je na tom nič zvláštne až na jednu vec: popiera to samý ZÁKLAD demokracie! Príliš rýchlo sme si zvykli /k tomu nám, propaganda, pomáhaj!/, že politici sa vyjadrujú "diplomaticky". Lenže vyjadrovať sa diplomaticky alebo neúprimne je rozdiel!!! Či nebodaj otvorene klamať, tu už sa nemáme o čom baviť. A toto ma na tom štve najviac: oni to robia strašne OKATO! Priam mi pripadá, akoby sa nám Dzurinda, Palko, Mikloš a spol. smiali do ksichtu! A cítia sa pritom veľmi sebavedomo, mašinéria zastupiteľskej "demokracie" totiž funguje spoľahlivo. Stačí sa dobre orientovať v spoločnosti sebe rovných ľudí. Predsa len, potriasť si rukou s niekým z KIA alebo sa klaňať pápežovi je také príjemné. A pre svojich voličov /aj nevoličov/ v tejto skeptickej krajine stačí v podstate len udržiavať jeden mýtus: presviedčať stále dookola, že to všetko robia v ICH záujme.

Ale dúfam, že čoraz viac ľudí si uvedomí, že to nie je vôbec tak. Pochopia, že tu niečo nesedí už od základu a začnú s tým niečo robiť. Ak totiž budeme pokračovať v trende súčasnej skepsy a apatie, môžeme sa čoskoro dostať do fázy, keď už nebudeme od politikov nejaké výsledky ani očakávať. A znechutenie bežných ľudí nie je to, čo vysokých politikov - a zvlášť pravicových -trápi. Namiesto skutočného riešenia problémov sa handrkujú o svedomí. Práve oni. Poučenie z toho, kam až môže zvrhlosť vysokej politiky zájsť, je vidieť v mnoho krajinách po celom svete. Tam sa už politici ani netvária demokraticky. A väčšina ľudí má už len jeden hlavný záujem: prežiť. Kam sa dostaneme za pár rokov my? Nebudeme mať podobné problémy ako teraz tie najchudobnejšie krajiny?

Nebolo by na tom vlastne nič zvláštne. Bude to len logický dôsledok toho, keď opraty zastupiteľskej "demokracie" držia v rukách sebci a pokrytci.

Daniel Novák