Zdieľame slovenský preklad časti prehlásenia nášho sesterského zväzu CNT-AIT zo Španielska, s ktorým sa plne stotožňujeme. Celé znenie nájdeš na webstránke CNT-AIT.

„Tento 8. marec 2022 je poznačený aj napätou medzinárodnou situáciou: vojnou, ktorá sa rozpútala na Ukrajine. Vojnou, ktorá sa zrodila z expanzívnych túžob kapitalistických a patriarchálnych štátov a regiónov, ktoré netúžia po ničom inom okrem akumulácie aj za cenu vyvlastňovania a devastácie území a celých spoločenstiev. Využívame preto tento priestor, aby sme sa z pozície anarchofeminizmu postavili proti vojne a militaristickej a násilnej logike, ktorá sa rodí v srdci štátov a ich vlasteneckých diskurzov. Patriarchálny charakter vojen a ozbrojených konfliktov je dobre známy, a to z hľadiska rol, do ktorých sú uvrhnuté ženy, ako aj z hľadiska inštrumentalizácie, objektivizácie a premeny ich tiel na nástroje na ničenie nepriateľa. Početné diskurzy, s ktorými dnes prichádza inštitucionálny feminizmus, fantazírujú o inej realite, v ktorej by vojny neexistovali, keby na čele vlád a v rozhodovacích orgánoch stáli ženy. Odvolávajú sa na údajnú prirodzene zmierlivú, mierumilovnú a solidárnu povahu žien a na základe toho požadujú, aby sme mali rovnakú možnosť ako muži dosiahnuť mocenské pozície. Aby sme mali rovnaký prístup k riadeniu podnikov a štátnych inštitúcií, aby bolo čoraz viac žien v policajných a vojenských zložkách.

My anarchistické feministky to odmietame. Nemyslíme si, že sme od prírody dobré a zmierlivé. Nemyslíme si, že náš prístup do parlamentov, firiem, armád a policajných zložiek otrasie mocenskými štruktúrami. V skutočnosti ich len posilníme rovnako ako v prípade uznania volebného práva a platenej práce pre ženy. Odmietame feministické diskurzy, ktoré fantazírujú o fetiši moci, a zaujímame k nim frontálny postoj. Vojny, vyvlastňovanie, devastácia, chudoba, vykorisťovanie, nerovnosti, väzenia a hierarchie budú naďalej existovať, aj keď budú pri moci ženy alebo akýkoľvek iný utláčaný subjekt. Pretože problémom je moc. A my neočakávame nič iné ako jej zrušenie. Pre nás nie je 8. marec dátumom osláv. Nie je to dátum, keď nám dávajú kvety, oslavujú nás a blahoželajú nám k jednoduchému faktu, že sme ženy. Je to dátum boja, spomienok, reflexie, odhodlania, podkopávania prehnitých štruktúr, potvrdzovania našich antiautoritárskych zásad. A to nielen dnes, ale po celý náš život.

Nesnažíme sa vynájsť alebo vylepšiť starú a hrdzavú hierarchickú štruktúru, na ktorej je historicky založená naša spoločnosť. Nechceme zjemniť reťaze, ktoré si nás podmaňujú, chceme tieto reťaze zničiť. A na ich popole chceme vybudovať svet bez moci, hierarchií a chudoby. Svet, ktorý bude obývateľný pre nás a pre všetky bytosti, ktoré žijú na tejto planéte. S týmto neľahkým cieľom sa organizujeme. Ako povedala anarchistka María Galindo: ‚V jednej ruke držíme naliehavé výzvy dneška, v druhej utópie.‘

8. marec: Medzinárodný deň pracujúcich žien.

Proti štátu, proti kapitálu a proti patriarchátu. Proti chudobe a hierarchii. Proti armáde, proti polícii. Proti militaristickej logike vlasti a národov.

Ani milenky, ani otrokyne: Anarchofeministky navždy za emancipáciu všetkých tiel.“

10.3.2022 www.priamaakcia.sk