Výsledok procesu vedeného proti dvadsiatim piatim aktivistom, ktorí sa zúčastnili demonštrácií pri zasadaní G8 v roku 2001 v Janove, stanovil cenu za vyjadrenie vlastného názoru: sto desať rokov väzenia. Okrem alterglobalistov prebieha, či prebiehal súdny proces i s niekoľkými policajtami, ktorí nedokázali násiliu zabrániť a tiež si párkrát „udreli“. Exces alebo nutná súčasť? Políciu do vlastných rád? Kdo ustráži strážcov? Všetko je to aj tak jedno, hlavne keď súd pracuje tak, ako má a nejako veľmi neprezentuje tých, ktorí stoja v pozadí a vymedzujú hranice jeho nestrannosti.

Súdny tribunál s predsedajúcim sudcom Devotom a dvoma prísediacimi sudcami Gattim a Realianim „nemal dosť odvahy“ čeliť verejným žalobcom Andrea Cancianimu a Anna Canepovi a ich rekonštrukcii udalostí v Janove. Čo je horšie, tento tribunál fakticky vyjadril, že sú správne a nesprávne spôsoby vyjadrenia názoru, pričom tie nesprávne by mali byť trestané ako vojnové zločiny. To sú zatiaľ všetky informácie, ktoré sme k tomu našli.

Čo sa vlastne v Janove udialo, o tom je informácií celý rad. Počas dvadsiateho až dvadsiateho druhého júla 2001 sa taliansky Janov stal dejiskom summitu G8. Pred a počas týchto dní sa alterglobalistických demonštrácií v uliciach Janova zúčastnilo vyše dvesto tisíc občanov. Drvivá väčšina z nich protestovala pokojne, avšak niektoré demonštrácie prerástli do nepokojnejšej formy politickej participácie. Mnoho ľudí bolo vážne zranených a vyskytli sa tiež škody na majetku. Bolo hlásené porušovanie ľudských práv zo strany polície, väzenského personálu i ošetrovateľov. Do konca summitu bol jeden protestujúci, Carlo Giuliani, zastrelený, mnoho ľudí zranených a vyše dvesto osemdesiat zadržaných.

V máji 2003 bolo vyšetrovanie smrti Carla Guilianiho ukončené vyjadrením sudcu, že policajt použil svoju zbraň v sebaobrane, vystrelil do vzduchu, no guľka sa odrazila od kusu betónu, ktorý hodil demonštrant.

V apríli 2005, takmer štyri roky po udalostiach, začal v Janove proces s policajtami, ktorí zaútočili na školu, slúžiacu ako ubytovňa pre demonštrantov a pre Genoa Social Forum, skupinu organizujúcu hlavné demonštrácie. Desiatky ľudí zadržaných počas razie utrpelo zranenia, niektoré vyžadovali okamžité lekárske ošetrenie, dokonca i chirurgické zákroky. Policajti boli obvinení z ublíženia na zdraví, z falšovania dôkazov, zneužitia právomoci verejného činiteľa. Napriek tomu nebol žiadny z nich suspendovaný a mnohí ani nemohli byť identifikovaní, pretože mali masky a nemali služobné čísla.

V októbri 2005 sa začal súdny proces s policajnými úradníkmi, carabiniermi, väzenskými strážcami a ošetrovateľmi obvinenými z verbálneho a fyzického týrania zadržaných v celách predbežného zadržania v Bolzanete, kam bolo privedených vyše dve stovky zadržaných počas summitu. Podľa ich výpovedí boli bití a kopaní, pľuli na nich. Taktiež sa im vyhrážali znásilnením a verbálne na nich útočili a bolo im odopierané jedlo, voda i spánok.

Oba procesy naďalej pokračujú.

Janovský súd sa rozhodol dať za pravdu tým politickým silám, právnikom a všetkým konvenčne zmýšľajúcim, ktorí vedome dúfali, že zopár, dokonca menej ako tých dvadsaťpäť ľudí bude odsúdených za „bezdôvodné“ rušenie poriadku a oni (žalobcovia) si vydýchnu úľavou.

Takýto precedens otvára veľmi nebezpečnú cestu, totiž, že ľudia zostanú ľahostajní k tomu, čo robí vládnuca vrstva, že ostanú bezbranní voči útlaku a zneužívaniu moci. Nikto z tých, ktorí boli v 2001 v Janove a vybudovali si na heslách z Janova kariéru (a neskôr tieto heslá zradili), nepovstal proti absurdnej a oportunistickej skutočnosti: takmer nikto z celej stredo-ľavej koalície si nenašiel čas, aby povedal, že nielen oných dvadsaťpäť ľudí, ale všetci demonštranti boli odsúdení na roky väzenia.

Udalosti v Janove nemôžu byť vymazané revizionistickými snahami súdu, no môže byť zničených dvadsaťpäť ľudských životov. Tento rozsudok má ľudí ohromiť a primäť ich, aby sa hanbili za to, čím žili, čím sú, za svoje postoje. Je to zastrašovanie nekonformných a útok na základné ľudské práva a slobody.

Preto netreba ľutovať barikády, rozbité okná, plexisklové štíty, čierne oblečenie, biele ruky, ružové tance, rozhodnutie spochybniť na pár dní moc. Pamäť nemôže byť sabotovaná. V nijakom prípade neľutujme.

Zdroje:
www.supportolegale.org
www.indymedia.org
www.amnestyinternational.org