Nie je ľahké zosumarizovať pocity a zážitky, ktoré priniesol diskusný večer a osobné stretnutie a debata s Abelom Pazom. Spomeniem teda len veci, ktoré sa mi najvýraznejšie vryli do pamäte.

Zorganizovanie sobotňajšej (4. 10. 2003) výstavy, projekcie a diskusie o španielskej občianskej vojne vo V-klube, ako aj zabezpečenie pobytu Abela a ľudí, ktorí ho doprevádzali, si vyžadovalo skutočne profesionálne nasadenie. Keď sme organizovali podobné akcie (hoci menej náročné), takmer vždy sa niečo „posralo“. Ani tentokrát to nešlo jednoducho, ale kupodivu, nakoniec skoro všetko vyšlo na jednotku. Z organizačného hľadiska si preto myslím, že sme urobili všetko, čo sme mohli, aby sme zabezpečili vhodné priestory, prekladateľku, základné financie, techniku, ubytovanie a propagáciu. Mimo to, obvyklý stres bol minimalizovaný a človek si mohol popri milióne iných vecí aj celkom dobre užiť večer.

Ale poďme k večeru samotnému. Alebo ešte o čosi naspäť, k príchodu Abela a jeho „sprievodu“ (kamaráta zo Švajčiarska a člena poľskej Anarchistickej federácie). Po spoločnom obede a po predchádzajúcich správach z Poľska som už tušil, že nie všetky Abelove odpovede sa asi popoludní vo Véčku stretnú s pochopením. Keď som sa Abela opýtal, čo by povedal človeku, ktorý si myslí, že ľudská povaha nejde dokopy s anarchiou, odpovedal mi stroho: „Nič“. Uznávam, že anarchista to asi pochopí, ale čo človek, ktorý príde s očakávaním, že mu bude vysvetlené, čo anarchizmus vlastne je a dostane takúto odpoveď?
Nuž, družne sme sa zasmiali a ja som len dúfal, že podobná odpoveď bude jasná aj „nezainteresovaným“ (keďže ono je v podstate pochopiteľné, že pre človeka, ktorý zažil roky, kedy bol anarchizmus masovou záležitosťou a do života komunít prinášal ozajstný nový svet, je takáto odpoveď úplne samozrejmá). Ako som zistil po akcii, moje dúfanie sa nepotvrdilo...

Vo Véčku reagoval Abel podobne stroho a verím, že pre mnohých nedostatočne. Osobne si myslím, že namiesto vysvetlenia odchádzali ľudia, ktorí o anarchizme nič nevedeli, rovnako neoboznámení, prípadne ešte viac zmätení. Kto tam bol, asi vie o čom hovorím.
Prečo tomu tak bolo možno naznačil v priebehu diskusie sám Abel. Keď sa spýtal, koľko je tam anarchistov a zdvihlo sa hore asi 5 nesmelých rúk, reagoval: „Všetci tu spíte.“ Je to len dedukcia, ale faktom je, že v Poľsku prišli na diskusné stretnutia predovšetkým anarchistickí aktivisti a aktivistky. V Bratislave bolo na začiatku prezentácie asi 100 ľudí, z čoho značná časť mimo anarchistickej scény. Došlo teda asi k nedorozumeniu. Abel pravdepodobne predpokladal, že na stretnutie s ním prídu hlavne anarchisti a niektoré otázky, ktoré dostával ho možno iritovali, čomu prispôsobil aj svoje odpovede. Ako sa vraví „Hlúpa otázka, hlúpa odpoveď“. Obávam sa však, že pri podobných akciách platí skôr iné „porekadlo“ - Neexistujú hlúpe otázky, iba hlúpe odpovede...

Otázku účasti CNT vo vláde okomentoval Abel taktiež pre mnohých asi šokujúco krátko: „Nebolo inej možnosti“. Potom ešte vysvetlil, že revolúcia bola po 2-3 mesiacoch prehratá a CNT sa snažila už iba zachrániť vlastných ľudí. Pri osobnej diskusii deň nato nám Abel tieto argumenty zopakoval a potvrdil, že toto rozhodnutie bolo prijaté miestnymi skupinami CNT. Sám vtedy bol dosť kritický, ale ako to vidí teraz, bolo to jediné možné rozhodnutie. A my by sme mali viac študovať históriu. Nuž, toto štúdium prenechám väčším historikofilom (napríklad z FSA, ČSAF alebo ORAS :)), ale tak či onak, nemôžem sa ubrániť dojmu, že v prípade Abela to bolo akoby spätné ospravedlnenie tohto kroku, ktorý má s anarchizmom pramálo spoločného...

Na naše pomery vyzneli problematicky aj Abelove vyjadrenia o anarchizme ako životnom štýle. Tento bod však považujem za zhodu náhod a vôbec nezapadá do kontextu diskusie, ktorá prebehla v anarchistickej scéne pred niekoľkými rokmi. Môj osobný záver zo soboty a nedele je ten, že Abelovi ide skôr o to, aby sme boli aktívnymi ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o problémy v komunite a organizujú nespokojnosť, ktorá vznikne. Teda nie špáranie sa v histórii CNT, ale momentálne prevzatie našich životov do vlastných rúk. Na druhej strane, aj u nás môžeme vidieť ako to vyzerá, keď sa vyvíja aktivizmus bez pochopenia chýb z minulosti...

K dôrazu na životný štýl sa viaže aj Abelova kritika kapitalizmu ako ekonomického systému, kvôli ktorému ľudia spohodlneli a stratili revolučného ducha. Kým v Španielsku 20.-30. rokov žili ľudia v biede a k aktivistickej práci pristupovali zodpovedne a disciplinovane, dnes sú hlavnými problémami nie bieda, ale „iba“ nezamestnanosť a sociálne škrty. A ani s tou zodpovednosťou a disciplinovanosťou to už nie je ako kedysi... To je rozhodne jedna z vecí, ktoré stoja za diskusiu a je dobré, že ich Abel načrtol a hádam aj prítomných podnietil k úvahám o socio-kultúrnych dopadoch kapitalizmu na osobnosť človeka a možnosti anarchistickej zmeny.

Časť chýb a nedorozumení mohla byť spôsobená aj miestami nepresným prekladom. To sme však nemohli ovplyvniť, pretože či už by sme si najali profesionálnu tlmočnícku agentúru alebo využili služby neprofesionálnej tlmočníčky (čo sme urobili), nedalo sa predpokladať, že konkrétna osoba bude dostačujúco oboznámená s anarchistickou teóriou a terminológiou.

Za zmienku určite stojí film o Durrutim, ktorý sa premietal ako úvod do diskusie. Dokument obsahoval zábery, citácie a preslovy, ktoré skutočne nemali ďaleko k boľševickej propagande (tým, ktorí si pamätajú minulý režim alebo aspoň Kinožurnál netreba vysvetľovať). Koniec-koncov, dokument sa spracováva do češtiny, takže, kto sa chce schuti zasmiať a miestami sa chytať za hlavu (ale aj získať cenné informácie o dobovej situácii), bude mať hádam čoskoro možnosť.

S Abelom sme sa teda v nedeľu rozlúčili so zmiešanými pocitmi. Jeho apel na to, aby sme sa nevzdávali a robili podobné verejné akcie bol ale veľmi príjemný a keď už nič iné, stretnutie s Abelom určite dodalo novú nádej a entuziazmus do ďalšej činnosti.

Pokiaľ ide o mediálne pokrytie, pozvánka na akciu sa objavila aj v denníku Pravda a v podstate kompletná tlačová správa bola zverejnená na portáli www.changenet.sk. Netradične objektívne informovala o priebehu akcie TASR a následne denník SME. Ak vieš o ďalších správach, napíš nám!

Hoci náklady na návštevu Abela Paza na Slovensku dosiahli možno šokujúcu takmer päťmiestnu cifru, oprávnene sa môžeme radovať z toho, že ani takáto vysoká suma nezabránila v jej zrealizovaní (čím sa veľa organizácií popýšiť nemôže :)). Faktom však zostáva, zorganizovať takúto akciu je bez solidárnych a benefičných príspevkov jednoducho nemožné. Niekedy sa dá pomôcť relatívne ľahko.

Dúfam, že podobné podujatia návštevou Abela Paza nekončia a že sa koncom tohto a v priebehu celého budúceho roka stretneme v Bratislave a ďalších mestách Slovenska na ďalších prednáškach, ako aj pri iných príležitostiach.

Na záver chcem za celú Priamu Akciu poďakovať predovšetkým ľuďom, ktorí ochotne (i nie veľmi ochotne :)) prispeli k zorganizovaniu celého pobytu Abela a k zrealizovaniu diskusného večera a pomohli s akciou a jej pomerne hladkým priebehom.

V priebehu novembra by mal byť hotový prepis celej diskusie z V-klubu.

S pozdravom,
Michal Tulík
(autor je členom bratislavskej miestnej skupiny Priamej Akcie – MAP)