Anarchistická federace

Prvý máj anarchistov 2002

1. máj 1982 Pouličné akcie 1. mája:
Anarchistický prvý máj v Bratislave, námestie SNP o 15:00 presne ako minulý rok, i tento rok ČSAF usporiadava prvomájovú demonštráciu na Slovensku.
První máj anarchistů: kapitalismus proti lidem, lidé proti kapitalismu! Střelecký ostrov, Praha, 12:00 tradiční prvomájová demonstrace více informací - www.csaf.cz
Antifašistický první máj v Brně (pořádá Antifašistická iniciativa 1. máje)
náměstí 28. října, Brno, 11:30. Národní odpor, organizace militantních neonacistů, se chystá pochodovat Brnem. Nenechme špinit památku prvního máje! Fašisté neprojdou!
Prečo anarchisti slávia 1.máj
Keď sa povie prvý máj, väčšina ľudí si predstaví povinné oslavy minulého režimu, tisícové zástupy nahnané do ulíc vzdávať hold režimu, boľševických tajomníkov na tribúnach, vlajočky a veľké portréty zakladateľov "vedeckého komunizmu" nesené prvomájovým sprievodom. Podľa prieskumov verejnej mienky je 1.máj najnepopulárnejším štátnym sviatkom a vzhľadom k tejto situácii sa nie je čo diviť. Prečo ho teda oslavujú anarchisti?
Najlepšiu odpoveď by vám naisto poskytli médiá. Dozvedeli by ste sa, že anarchisti sa potrebujú "vyzúriť" a "pobiť ", že je to pre nich deň, kedy môžu otvorene provokovať. Na záver by určite dostal nejaký rozšafný politik, ktorý by Vám povedal, že je potrebné sprísniť zhromažďovací zákon, aby také "indivíduá" nemali legálny priestor pre svoje výčiny.
Ak sa chcete naozaj dozvedieť skutočné dôvody, musíte sa vrátiť ku koreňom osláv prvého mája. O nich sa teraz cudne mlčí, práve tak ako boli predtým prekrucované.

História 1.mája

Spojené štáty americké sa v druhej polovici 19.storočia nachádzali v období veľkého rozmachu priemyselnej výroby. Prisťahovalci so sebou prinášali nové technológie, závratnou rýchlosťou sa rozširovala železničná doprava, čo dopomohlo k rozvoju obchodu, Boli vytvorené podmienky pre rozvoj veľkých priemyselných a obchodných spoločností. S priemyselným vývojom šiel ruku v ruke príliv pracovnej sily a vznik proletariátu. Neustále sa zhoršujúce podmienky radikalizovali pracujúcich a nútili ich organizovať sa v boji za zlepšenie svojho postavenia. Hospodárska kríza a ňou spôsobený rast nezamestnanosti, znižovanie miezd, nárast počtu bezdomovcov. hladu a zlé životné podmienky vyvolávali v 70.-tych rokoch vlnu nepokojov, demonštrácií, štrajkov. Jednou z požiadaviek bolo skrátenie pracovnej doby na 8 hodín denne. Hoci kongres USA na federálnej úrovni prijal niekoľko zákonov o kratšej pracovnej dobe, v praxi sa tieto nariadenia nerešpektovali. Priemerný pracovný týždeň mal naďalej 6 desaťhodinových dní a mnoho pracujúcich muselo robiť nadčasy. Hnutie za 8 hodinový pracovný deň požadovalo skrátenie pracovnej doby bez zníženia miezd, čím sa vytvoria nové pracovné príležitosti a teda dôjde k zníženiu nezamestnanosti.
V októbri 1884 sa v Chicagu na zjazde Odborovej federácie Spojených štátov a Kanady dohodlo priamou akciou uplatniť v praxi požiadavku 8 hodinovej pracovnej doby počnúc 1.májom 1886.V tento deň došlo v Spojených štátoch k rozsiahlym štrajkom a demonštráciám. V Chicagu sa za túto požiadavku postavilo okolo 40 000 pracujúcich. Protesty a demonštrácie prebiehali aj v nasledujúcich dňoch napriek nevôli zamestnávateľov, a keď sa 3. mája pred továrňou na výrobu hospodárskych strojov vlastnenou MacCormickom stretlo asi 200 štrajkujúcich, napadla polícia toto zhromaždenie streľbou, čo si vyžiadalo obete z radov protestujúcich. Ako odozva na tento brutálny zákrok sa na druhý deň, 4.mája míting na Sennom trhu - Haymarkete. Pokojné zhromaždenie bolo napadnuté políciou a v tej chvíli bola medzi policajtov vrhnutá dynamitová bomba. Polícia okamžite zahájila streľbu, čo malo za následok úmrtia a početné zranenia na obidvoch stranách. Zodpovednosť za bombový útok bol nakoniec pripísaný ôsmim anarchistom. Celý prípad bol očividnou snahou zdiskreditovať štrajkujúcich a "príkladne potrestať" anarchistických aktivistov, o čom svedčí aj fakt, že obvinení neboli súdený za hodenie bomby a keďže nikto z nich nebol presvedčivo identifikovaný ale zo spoluviny na vražde a to na základe toho, že ich politická propaganda podnecovala revolučné násilie a mohla ovplyvniť aj neznámeho atentátnika. A. Spies, M. Schwab, A. R. Parson, A. Fischer, J. Engel, S. Fielden a L. Linng boli odsúdený na trest smrti. O. Neebe dostal 15 rokov väzenia, no radšej si zvolil smrť po boku priateľov. Rozsudok smrti spôsobil v Spojených štátoch, ale aj v Európe vlnu nesúhlasu a solidarity s nespravodlivo odsúdenými a pod týmto tlakom bol trest Schwaba, Fieldena a Neebeho zmiernený na doživotie. L.Lingg si deň pred popravou sám zobral život. 1l. november 1887 vstúpil do histórie ako "Čierny piatok", anarchisti Spies, Parson, Fischer a Engel boli za prítomnosti asi 200 svedkov obesení. Kampaň za prepustenie Neebeho, Schwaba a Fieldena pokračovala. Dňa 26. júna 1893 nový guvernér, Illinois- Altgeld zbavil viny a prepustil tri uväznených anarchistov. Celý proces odsúdil ako falošne zinscenovaný a konštatoval nevinu všetkých ôsmich obvinených. Na pamiatku nespravodlivo odsúdených a popravených chicagských anarchistov bola obnovená kampaň za 8 hodinový pracovný deň a 1. máj bol dňom štrajkov a demonštrácií pracujúcich. Neskôr v Európe a následne takmer na celom si politici kúpili odpor a revolučnosť pracujúcich tým, že 1. máj vyhlásili za ich "sviatok" a dnes sme v situácii, keď sa nad 1.májom už nikto nepozastavuje.

Záverečná obhajovacia reč Augusta Spiesa
" ...... tu sa súdi anarchizmus. Anarchizmus však náleží do odboru filozofie. O anarchizme ale nebolo na onom zhromaždení povedané ani slovo. Predmetom rokovania na stretnutí na Haymarkete bola vtedy veľmi populárna téma o skrátení pracovnej doby". Ale: "súdený je anarchizmus!", hučí Grinel /zmocnenec/. Ak je to takto, tak ma môžete odsúdiť, pretože som anarchista. Ja myslím s Buckleom, Painom. Jeffersonom, Emersonom, Spencerom a mnohými inými duševnými velikánmi tohto storočia, že štát kást a tried, v ktorom jedna trieda vládne nad druhou a žije z jej práce a kde sa toto nazýva "poriadkom", áno, ja verím, že táto barbarská forma sociálnej organizácia aj s jej zákonom posväteným lúpežným systémom je zasvätená - smrti a že musí urobiť miesto slobodnej spoločnosti, voľne zoskupeným družinám. Môžete mi zvestovať ortieľ smrti, avšak dovoľte, aby sa dozvedel celý svet, že v roku pána 1886 v štáte Illinois bolo osem ľudí odsúdených k smrti kvôli tomu, že nestratili vieru v budúcnosť, v konečné víťazstvo slobody a spravodlivosti!.,,

A situácia dnes?

Pád východného bloku, zmena politického systému vlády jednej strany na "pluralitnú demokraciu" a prechod štátom plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku nenaplnil očakávania väčšiny pracujúcich a už vôbec nepriniesol toľko proklamovanú slobodu. Strach zo štátnej moci nahradil strach o vlastné sociálne prežitie. Transformačný proces pod dohľadom medzinárodných finančných inštitúcií zanechal za sebou vytunelovanú spoločnosť. Vytvorila sa nová kasta vládnucich a ovládaných. Malá skupina ľudí, ktorá sa privatizáciou dostala k vlastníctvu výrobných prostriedkov bohatne, zatiaľ čo životná úroveň väčšiny spoločnosti neustále klesá. Heslom dňa je neoliberalizmus a z naordinovanej šokovej terapie sa ešte dnes neprebudilo mnoho ľudí. Novou dogmou sa stáva trh, ktorého neviditeľná ruka rieši všetky problémy, je však nemožné nepodriadiť sa, potreby ľudí sú diktované trhom, nie nimi samými. Hnacím motorom hospodárstva je ekonomický rast, ktorého dopady na život a životné prostredie sú katastrofálne.

Anarchisti ako jedni z mála sa stále držia pôvodného cieľa /zmeniť systém/. I novo sa vynárajúce ekologické a sociálne problémy im dávajú za pravdu v tom ,že kapitalistický systém ovládajúci planétu nemožno zreformovať a "poľudštiť", ale že je potrebné postaviť sa voči nemu radikálne. Oslavy prvého mája tak chápeme nielen ako príležitosť prihlásiť sa k pre nás stále živej tradícii, ale taktiež vyjadriť svoj nesúhlas so systémom, ktorý nás obklopuje a pripomenúť, že voči nemu existujú aj alternatívy!

Nehodláme sa uspokojiť so súčasnými podmienkami pre život a žiadame to, čo nám patrí. Slobodný život v slobodnej spoločnosti.





Aktuální číslo měsíčníku A3

IFA/IAF - Internacionála anarchistických federací
Web Nakladatelstvi Anarchistické federace

Píšou jinde

Odkazy