Zväz Priama akcia sa v rokoch 2015-2019 zapojil do piatich sporov. Až na jeden dopadli všetky v prospech pracujúcich. Kľúčové bolo, že ich mali celý čas pod svojou kontrolou a riadili sa taktikou priamych akcií. V praxi sme ukázali, že naše princípy fungujú a prinášajú výsledky. Teší nás, že sa teraz môžeme o tieto historicky prvé úspešné anarchosyndikalistické aktivity na Slovensku podeliť, a dúfame, že budú inšpiráciou pre iných. Brožúra vyšla koncom februára a dnes ju sprístupňujeme na stiahnutie zdarma vo formátoch DOC, PDF, MOBI a EPUB.

 

 

 

Ako sme si poradili s problémami v práci
Spory zväzu Priama akcia v rokoch 2015-2019

OBSAH

Úvod
Spor o nevyplatenú odmenu s občianskym združením Divé maky
Spor o nevyplatenú mzdu s firmou CATO Agency
Tri boje v reštauračných službách, veľa dôležitých poučení
Všeobecné odporúčania

 

ÚVOD

Pred zhruba desiatimi rokmi sme si položili otázku, kde by sme chceli byť ako organizácia v blízkej budúcnosti. V tom čase sme boli malá skupina, ktorej hlavným cieľom bolo propagovať anarchosyndikalistické myšlienky. Neoznačovali sme sa za zväz a ani s tým anarchosyndikalizmom to nebolo také ľahké. Mali sme obavy, že tým ľudí skôr odstrašíme.

Dnes, keď píšeme tieto riadky, si lepšie pomenovanie nevieme predstaviť. V tomto úvode sa pokúsime čo najstručnejšie objasniť, ako sa malá organizácia propagujúca anarchosyndikalizmus zmenila na anarchosyndikalistický zväz (aj keď stále malý).

Zmena bola pomalá, postupná a vychádzala skôr z praktických skúseností ako z teoretických úvah.

 

Od náhodných aktivít propagačnej skupiny
k systematickej činnosti zväzu pracujúcich

Začneme trocha zoširoka. Priama akcia vznikla v roku 2000 a v tom istom roku sa stala členskou sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP). Od začiatku sme sa teda hlásili k anarchistickému prúdu v hnutí pracujúcich. V prvých rokoch existencie sme sa sústredili hlavne na vyjadrovanie solidarity s bojmi pracujúcich na Slovensku a organizovanie solidárnych akcií s pracujúcimi v zahraničí. Okrem toho sme zverejňovali správy a vydávali publikácie o témach súvisiacich s prácou.

Vždy sme sa považovali za súčasť pracujúcej triedy a nie nejaký intelektuálny predvoj, ktorý je od nej odtrhnutý. Aj keď v prvých rokoch tvorili organizáciu prevažne (pracujúci) študenti, stále sme hľadali možnosti, ako dávať do popredia aktivity na pracoviskách.

Prvé skúsenosti s konfrontáciou nadriadených sme nadobudli na študentských brigádach. Neskôr pribudlo riešenie problémov na pracoviskách, ktoré sa týkali našich členov, ale aj ľudí mimo organizácie. A hoci sme nepostupovali systematicky, získali sme množstvo skúseností a praxou sme si vyjasnili naše ďalšie smerovanie.

Asi najväčšou brzdou bol fakt, že nám chýbal koncept a bez stratégie sme sa mohli spoliehať len na náhodné udalosti. Zmenili sme preto veci, ktoré nefungovali, zhodli sa na jasných princípoch a cieľoch a spustili prvú kampaň týkajúcu sa problémov pracujúcich. Zamerali sme sa na to, s čím sme už mali skúsenosti – na študentské brigády. Kampaň sa volala Ideš na brigádu? a hoci nedopadla podľa očakávaní, stala sa predchodkyňou oveľa úspešnejšej kampane s názvom Problémy v práci?.

Takto sme sa dostali k prvým sporom so šéfmi a šéfkami, v ktorých sme už verejne vystupovali ako zväz (a nie iba ako jednotlivci). Zatiaľ v nich nešlo o zakladanie vlastných zväzov na pracoviskách ani o väčšie zmeny s celospoločenským dosahom (veríme však, že časom príde aj to), ale „iba“ o podporu pracujúcich, keď už boli mimo pracoviska. Táto brožúra je pokusom o ich zhrnutie.

Spor o nevyplatenú odmenu
s občianskym združením Divé maky

Prvý spor, ktorý sme viedli kolektívne ako zväz, bol doslova krst ohňom. Zo všetkých doterajších bol najdlhší, najnáročnejší a zorganizovali sme počas neho najviac protestných aktivít. Zažili sme vyhrážky aj trestné oznámenia. Priniesol nám však cenné skúsenosti do ďalších sporov a hlavne sme v ňom vďaka vytrvalosti a taktike priamych akcií zvíťazili.

PRÍČINA SPORU – NEVYPLATENÁ ODMENA

Občianske združenie Divé maky (ďalej len OZ DM) pomáha talentovaným rómskym deťom. Je financované grantmi a darmi od štátnych inštitúcií, firiem a jednotlivcov. Michal pracoval v OZ DM ako živnostník, hoci v skutočnosti vykonával prácu bežného zamestnanca. Po vyše roku sa rozhodol, že si nájde niečo iné, pretože už nebol spokojný s podmienkami v organizácii.

So správkyňou OZ DM sa dohodol na tom, že odíde 31. júla 2015. Koncom júla dostal dokument s názvom Dohoda o zrušení zmluvy s jej podpisom a potvrdením, že zmluvné strany nemajú voči sebe nijaké nesplnené peňažné či iné nároky a takéto nároky nebudú vznášať ani v budúcnosti. Jedinou výnimkou bola úhrada odmeny Michalovi za posledný odpracovaný mesiac vo výške 950 €.

Odmena za júl však nechodila, hoci o ňu Michal v auguste a septembri niekoľkokrát písomne žiadal. Namiesto toho mu začala správkyňa vytýkať údajne nesplnené pracovné úlohy a žiadať rôzne písomné vysvetlenia, a to napriek tomu, že dva mesiace predtým podpísala spomínanú Dohodu. Pritom Michal sa dobrovoľne ponúkol, že po odchode ešte pomôže s niekoľkými vecami, ku ktorým mu však OZ DM nedodalo potrebné podklady, aj keď o ne písomne požiadal.

Bolo teda zjavné, že správkyňa naťahuje čas, lebo mu v skutočnosti nechce zaplatiť. Michal sa odmietol zmieriť s tým, že peniaze už neuvidí, a kontaktoval náš zväz.

Hoci odmietame rasizmus a konkrétna pomoc rómskym deťom je nám sympatická, nemohli sme tolerovať nevyplatenie peňazí za prácu, vďaka ktorej sa týmto deťom pomáha a za ktorú patrila Michalovi zmluvná odmena.

 

AKO SME POSTUPOVALI MY A DRUHÁ STRANA

Stretnutie s pracovníkom

Michal vedel, že do sporov sa zapájame len vtedy, keď sa na vyriešení problému podieľa samotný pracovník. Túto podmienku bral vážne a po celý čas prípravy a trvania sporu bol veľmi aktívny a zodpovedný.

Na stretnutí nám ozrejmil všetky fakty a súvislosti. Nasledovala diskusia vo zväze o tom, či v tomto spore dokážeme uspieť. Jej výsledok bol jednoznačný - rozhodli sme sa Michala podporiť. Spoločne s ním sme pripravili list s požiadavkou a naplánovali jeho odovzdanie, ako aj hrubý náčrt možných krokov v prípade, že peniaze nebudú vyplatené.

V liste sme definovali problém, vyzvali k uhradeniu dlžnej sumy do 14 dní a jasne sme sa vyjadrili, že v opačnom prípade budeme nútení podniknúť ďalšie kroky.

Odovzdanie listu s požiadavkou a termínom

List s požiadavkou sme chceli odovzdať priamo do rúk správkyne. Vedeli sme však, že do kancelárie nechodí každý deň. Vymysleli sme teda trik. Kontaktovali sme OZ DM vydávajúc sa za nadšeného potenciálneho darcu a dohodli sme si osobné stretnutie v konkrétny deň aj hodinu. Takto sme zabezpečili prítomnosť správkyne v práci a vydali sa na návštevu.

V skupine podporovateľov a podporovateliek zazvonil Michal 28. októbra na zvonček pred sídlom firmy. Otvorila mu pracovníčka, ktorej oznámil, že sme prišli za správkyňou. Tej v krátkosti vysvetlil dôvod návštevy, odovzdal list, pripomenul termín, dokedy má vyplatiť dlh, a potom sme odišli.

 

Otvorený spor a prvé akcie
(a reakcie)

Nasledujúce dva týždne sme využili na podrobnejšie rozpracovanie stratégie. V prípade nesplnenia požiadavky sme potrebovali mať jasno, aké budú naše kroky v najbližších týždňoch, aká bude ich postupnosť, ako si rozdelíme jednotlivé úlohy atď.

Po vypršaní 14-dennej lehoty sme na webstránke zverejnili informáciu, že vstupujeme do sporu s cieľom dosiahnuť vyplatenie protiprávne zadržiavanej odmeny. Správkyňa zareagovala tak, že dala plnú moc v spore právnikovi, ktorý nás začal zastrašovať žalobou za to, že sme zverejnili informácie o spore.

Tento krok nás skôr pobavil a nemal nijaký vplyv na pripravený plán akcií. Právnické formulácie a vyhrážky žalobou sa na zastrašenie pracujúcich používajú bežne. A často fungujú, lebo ľudia, ktorí sa v zákonoch veľmi nevyznajú, prestanú bojovať za svoje požiadavky, aj keď sú oprávnené. Michal však do tejto skupiny nepatril.

Pokračovali sme teda zverejnením vzoru e-mailu, ktorý mohli ľudia poslať OZ DM, a tým vyjadriť svoj názor na konanie organizácie:

Pripájam sa k protestu proti konaniu správkyne OZ Divé maky Barbory Kohútikovej, ktorá odmieta vyplatiť zmluvne dohodnutú a vlastným podpisom potvrdenú dlžnú odmenu vo výške 950 € bývalému pracovníkovi Michalovi R. Správkyňu považujem za priamo zodpovednú za vyriešenie vzniknutej situácie. Pokiaľ nebude odmena vyplatená, budem o tomto prípade informovať čo najviac ľudí.

OZ Divé maky, stojí vám za to hazardovať s povesťou vašej organizácie a osudmi detí, ktoré podporujete? Urovnajte čo najskôr tento spor zaplatením za prácu bývalého pracovníka, ktorá prispela k napĺňaniu vašich cieľov. Vykonávanie charitatívnej činnosti vám nedáva právo stavať sa do pozície, že so zmluvnými záväzkami si môžete robiť, čo sa vám zachce.

Michalovi R. a kampani, ktorej cieľom je vyplatenie dlžnej odmeny, vyjadrujem svoju podporu.

Tento vzor sme preložili aj do angličtiny a OZ DM nakoniec dostalo takmer 150 protestných e-mailov (plus niekoľko faxov) predovšetkým zo Slovenska, ale aj z ďalších 17 krajín (Brazília, Británia, Bulharsko, Česko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Kanada, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rusko, Španielsko, Švédsko, USA), pričom v prípade desiatich z nich išlo o členské zväzy Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP).

Informácie o spore sa rozšírili aj na ďalších webstránkach a Facebooku. Podporu vyjadrili aj ľudia z hudobnej scény: Oi Oi Piratoi, PKOTG, Rozpor, Železná kolóna a pravdepodobne aj ďalší, o ktorých sme sa nemali možnosť dozvedieť. Táto jednoduchá a časovo nenáročná forma podpory bola dôležitou súčasťou kampane. Takmer dva týždne dostávalo OZ DM niekoľko protestných e-mailov denne. Vedeli sme, že e-mailová kampaň vyvolala znepokojenie. Ukázalo sa, že nakoniec bola jedným z dôvodov vyplatenia dlžnej sumy. Ale nepredbiehajme.

Trestné oznámenia zo strany správkyne OZ DM

Prvý pokus o trestné oznámenie prišiel hneď po našej návšteve v sídle OZ DM. Správkyňa hovorila o vyhrážaní a vydieraní, no stačilo si overiť príslušné ustanovenia zákona a bolo jasné, že tieto obvinenia sú smiešne. Michal nemal problém ísť na políciu a podať vysvetlenie. Prvé trestné oznámenie sa veľmi rýchlo preklasifikovalo na priestupok a nakoniec nebolo nič ani z priestupkového konania.

Ozýva sa Mikuláš a Čert

Po zverejnení článku a spustení e-mailovej kampane nasledovala akcia 6. decembra. Hoci mali Mikuláš a Čert dosť práce, našli si čas aj na odmenu pre OZ DM. Pred dverami sídla nechali uhlie a veršovačku, v ktorej vyjadrili svoj postoj. „Je to nehorázne! Ako si môže charitatívna organizácia dovoliť nevyplatiť zmluvne dohodnutú odmenu a akým hodnotám takto učí deti?“ komentovali obaja. Veršovačka znela nasledovne:

Mikuláš sa s čertom spojil,
váš dlh nenechá na pokoji.
Hanbite sa, Divé maky,
za svoje triky aj za blafy.

Divé maky – čo ste zač?
Načo s vami zmluvu mať?
Význam charity sa stratí
tam, kde sa za prácu neplatí.

Bude horšie, Divé maky,
nestojí to za tie prachy.
Kto si prácu neváži,
len sám sebe priťaží.

Mikuláš sa s čertom spojil,
aby vám za deti do duše prehovoril.
Ak nejakú ešte máte,
neprávom prisvojených 950 € na účet dáte.

 

 

Pokus o mimosúdne vyrovnanie zo strany OZ DM

V polovici decembra vyrukoval právnik správkyne s „posledným pokusom o mimosúdne vyrovnanie“. Očakávali sme, že v jeho e-maili nájdeme aspoň konkrétny návrh, no namiesto toho bol plný kecov o demokratických princípoch štátu, právnych nástrojoch riešenia problémov a nespokojnosti s tým, že na zverejnených fotkách sú anonymizované tváre ľudí... Po úvode plnom nezmyselných úvah prišiel úder Thorovým kladivom: Michal mal údajne spôsobiť OZ DM škodu za viac ako 3000 € (ako inak, všetko vraj bolo zdokumentované). V závere e-mailu právnik ešte zdôraznil, že organizácia má poslanie pomáhať druhým, a práve preto je stále ochotná celý problém urovnať mimosúdne.

Viac-menej nás to pobavilo (určite viac ako menej), hoci predstava, že sa budeme naťahovať s niekým, kto si dokáže takmer po polroku vymyslieť také pofidérne obvinenia, nebola lákavá.

Čo už, povedali sme si. Všetky obvinenia sme prediskutovali s Michalom, aby sme si overili, či vie každé jedno vyvrátiť. Vedel. Potom sme sa pustili do písania odpovede právnikovi. O tri dni si už mohol prečítať zoznam skutočných porušení zákona zo strany OZ DM aj s príslušnými paragrafmi. Naša odpoveď ho zjavne zaskočila, lebo na náš e-mail nijako nezareagoval.

Čo všetko porušilo OZ DM? Trestný zákon, Obchodný zákon aj Zákonník práce. A dobre o tom vedelo, keďže na niektoré porušenia ich upozornil už v novembri sekretariát MAP, ktorý sa od začiatku aktívne zaujímal o vývoj situácie.

Žiadame o stanovisko partnerov OZ DM (a reakcia OZ DM)

S tvrdohlavým postojom OZ DM sme počítali, takže sme pristúpili k ďalšiemu plánovanému kroku: začali sme oslovovať partnerov OZ DM. Od začiatku decembra sme o praktikách združenia postupne informovali ľudí, ktorí priamo alebo nepriamo (často finančne) podporovali jeho činnosť, pričom v kópii e-mailu bolo vždy aj OZ DM.

Reakcia OZ DM bola svojská. Bolo jasné, že združenie tento krok veľmi zabolel. Na internete sa zrazu objavili vyhrážky namierené proti Michalovi. Tá komickejšia časť spočívala v tom, že právnik správkyne sa na diskusnom fóre na našom webe oficiálne pochválil, že OZ DM protiprávne nevyplatilo dlžnú odmenu („Keďže ste sa ale zapojili do sporu s Michalom ... radi by sme vás aj verejnosť informovali o dôvodoch prečo mu Divé maky odmietajú zaplatiť spomínanú odmenu za júl 2015.“). Nemal problém klamať, keď napísal, že OZ DM má plnú podporu partnerov („Vaše aktivity vo forme /Priama akcia/ majú opačný efekt, ako ste si zrejme predstavovali, pretože všetky vami oslovené nadácie a aj darcovia nám vyjadrujú plnú podporu...“). A v rovnakom čase ako ním podpísané príspevky sa v diskusii objavili aj obsahovo a štylisticky takmer identické príspevky s absurdnými obvineniami z rasizmu, urážky adresované Michalovi a jeho rodine či vyhrážanie sa násilím.

Vyberáme len tie najväčšie perly:

„Tvoja matka ešte nevie čo stváraš ?“ (za príspevkom nasledovalo  meno a adresa trvalého bydliska Michalovej matky)

„aj ten nos chces dolmat ??? hmmmm“

 „úbohé a primitívne hodné chudáka“

„... to vy ste tak tupi ??? a vraj ste aj rasisti“

 

Právnik správkyne sa tiež nezdráhal využiť e-mailové adresy ľudí, ktorí vyjadrili podporu, na ďalšie útoky proti Michalovi. Podporovateľom a podporovateľkám sme však všetko obsiahlo vysvetlili a OZ DM si tak v konečnom dôsledku iba uškodilo.

Informovanie verejnosti o praktikách združenia
na vianočných trhoch

Súčasťou našej stratégie bola aj konfrontácia OZ DM na verejnosti. Považovali sme za dôležité ukázať dvojakú tvár združenia a informovať o jeho praktikách.

Počas vianočných trhov 18. decembra organizovalo OZ DM kultúrne podujatie na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, kde vystupovali mladé rómske talenty. Prišli sme aj my a na mieste sme rozdali niekoľko desiatok letákov vysvetľujúcich aj inú ako charitatívnu stránku aktivít OZ DM – protiprávne nevyplatenie dlžnej odmeny:

Sú vám sympatické aktivity občianskeho združenia Divé maky?

Aj nám. Žiaľ, nie všetky. Možno ešte neviete o tejto: Divé maky už päť mesiacov odmietajú vyplatiť bývalému pracovníkovi odmenu 950 € za odpracovaný mesiac júl 2015, ku ktorej sa zmluvne zaviazali, a navyše sa k tomu verejne priznávajú.

O čo ide

Aj nám sa zdá neuveriteľné, že občianske združenie Divé maky, ktoré má taký ušľachtilý cieľ, akým je podpora mladých rómskych talentov, by sa mohlo takto zachovať. Stalo sa toto: Bývalý administratívny pracovník Mgr. Michal R. (mimochodom, „zamestnaný“ nie klasicky, ale na živnosť) odišiel z Divých makov a v auguste 2015 čakal na vyplatenie poslednej odmeny. Peniaze nechodili, a tak sa ich začal dožadoval najskôr sám, a po niekoľkých neúspešných pokusoch spolu so solidárnym zväzom Priama akcia. Občianske združenie však napriek predloženým dokumentom, ktoré potvrdzujú Michalov nárok, peniaze nevyplatilo. Zväz v dôsledku toho vstúpil do sporu o vyplatenie dlžnej odmeny.

Už vyše mesiaca sme však svedkami toho, ako Divé maky ignorujú desiatky mailov nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín, v ktorých Michalovi podporovatelia žiadajú vyplatenie dlžnej odmeny. Ešte horšie je, že Divé maky radšej volia cestu zavádzania verejnosti o Michalovom probléme a vyhrážania sa políciou a súdmi len za to, že si Michal pýta to, čo mu patrí podľa zmluvy.

Je smutné, že v predvianočnom období, kedy by si každý najradšej užíval pokojné a štedré sviatky, musíme zápasiť s ľahostajnosťou a aroganciou. Kladieme si otázku, akým hodnotám učí občianske združenie Divé maky svojím konaním mladých ľudí?

Ako ďalej, Divé maky?

Je nám ľúto, že v dôsledku vzniknutej situácie musíme osloviť aj Vás, a rovnako nás mrzí, že Divé maky svojím konaním dostávajú do nezávideniahodnej situácie nielen seba, ale aj talentované deti, ktorým sprostredkúvajú finančnú podporu. Sme však presvedčení, že za prácu sa platí, a ak nie, treba na to vždy upozorňovať.

Solidárny zväz pracujúcich Priama akcia bude podporovať Michala, až kým nedostane dlžnú odmenu.

Čím dlhšie bude občianske združenie Divé maky zatvárať oči pred našou oprávnenou požiadavkou, tým viac ľudí sa dozvie o ich protiprávnom konaní. Držte nám palce, aby to trvalo čo najkratšie. Ak sa ani vám nepáči, čo sa deje, kontaktujte Divé maky. Naše stanovisko nájdete na webstránke www.priamaakcia.sk, alebo ak by ste mali ďalšie otázky, radi Vám na ne odpovieme a vysvetlíme nejasnosti.

 

Pokus o stretnutie sekretariátu MAP s OZ DM

Ako sme spomínali, sekretariát MAP v novembri kontaktoval OZ DM e-mailom a poukázal na čudné praktiky združenia. Koncom decembra sa členovia sekretariátu pokúsili o osobné stretnutie so správkyňou. V kancelári však po sviatkoch nikoho nezastihli, a tak svoj odkaz nechali v schránke a na dverách. Spor komentovali aj v rozhovore, v ktorom dobre vystihli, čo sa vlastne dialo:

„Myslíme si, že je hrozné, že niekto musí zažívať niečo také. Táto organizácia sa navyše snaží obhájiť svoje očividne neetické praktiky využívaním ešte horších praktík, ako napríklad vyhrážaním sa, nahlasovaním nezmyselných obvinení na polícii za to, že ľudia pokojnými akciami bránia pracovníka, a písaním listov jeho podporovateľom, v ktorých hádžu vinu za situáciu naňho. Pokúšajú sa ospravedlniť niečo, čo je neospravedlniteľné – nevyplatenie 950 €.“

Združenie zúfalých právnikov

V polovici januára kontaktoval Michala člen správnej rady, ktorý bol zároveň právnikom OZ DM (a nie právnikom správkyne). Naznačil ochotu vyplatiť dlžné peniaze, avšak podmienil to osobným stretnutím s Michalom medzi štyrmi očami. Deň na to zostal prekvapený a nespokojný, keď sa na ňom objavila aj členka nášho zväzu, ktorá sa vydávala za Michalovu kamarátku, no pomerne rýchlo pochopil, že si nemôže vyberať.

Taktika, ktorú na Michala vybalil, bola fascinujúca. Najskôr pripustil, že naše akcie spôsobujú OZ DM obrovské problémy, takže s nimi musíme okamžite prestať. Potom však opäť preskočil do režimu zastrašovania. Jeho pokus dohodnúť sa pozostával z „veľkorysej“ ponuky vyplatiť Michalovi polovicu dlžných peňazí a zvráteného prejavu „dobrej vôle“ spočívajúceho v tom, že ho nebudú žalovať za spreneveru a zlé hospodárenie v organizácii. Michal tieto zúfalé falošné obvinenia vyvrátil už dávno a informovali sme o nich aj všetkých podporovateľov a podporovateľky. Právnik síce prišiel s novými „zisteniami“, tie však boli rovnako chabé. Michal viaceré z nich vyvrátil už na samotnom stretnutí aj bez toho, aby musel nahliadnuť do svojej dokumentácie.

Stretnutie s právnikom síce nebolo vôbec príjemné, ale Michal sa z neho rýchlo otriasol. Spoločne sme celú vec prediskutovali a dospeli k jedinému zmysluplnému záveru – Michal ponuku nemohol akceptovať, pretože bola v rozpore s jeho požiadavkou a záväzkom vyplývajúcim z Dohody o zrušení zmluvy. OZ DM sme na druhý deň odkázali, že ako prejav našej dobrej vôle od okamihu kontaktovania právnikom (13. januára) na päť dní pozastavujeme všetky naše aktivity. Dodali sme, že ak OZ DM do 18. januára nevyplatí dlžnú sumu v plnej výške, budeme nútení pristúpiť k eskalácii sporu.

Ďalšia fáza kampane a vyplatenie dlžnej sumy

Ako sa dalo čakať, OZ DM v danom termíne peniaze nevyplatilo. A tak sme 20. januára informovali o praktikách združenia posledného zo zoznamu partnerov organizácie, čím sme ukončili prvú fázu kontaktovania. Nasledovať mala druhá fáza, ktorá by OZ DM zasiahla ešte viac, no 21. januára popoludní napísal Michalovi právnik aj správkyňa OZ DM, že peniaze boli vyplatené. Na účet ich dostal 22. januára 2016, teda necelé tri mesiace po tom, ako o ne spoločne s naším zväzom požiadal.

Potvrdili sme prijatie dlžnej sumy a ukončenie sporu o nevyplatenú odmenu. Zároveň sme upozornili, že ak zaregistrujeme zo strany OZ DM snahu nedodržať celú Dohodu o zrušení zmluvy, sme pripravení okamžite vstúpiť do nového sporu a podniknúť všetky potrebné verejné, mediálne aj právne kroky.

MICHALOV POHĽAD NA SPOR

Po ukončení sporu nás zaujímalo, aké mal z neho vlastne Michal dojmy, čo prežíval a čo v ňom spor zanechal. Výsledkom bol tento krátky rozhovor:

Čo ťa tento spor naučil a čo ti dal do života?

Dal mi veľa. Potvrdil to, v čo som veril, a teda, že kolektívna akcia voči šéfom je úspešná, keď je vedená zodpovedne a rozumne. Som rád, že sa nám to podarilo. Nemyslím si, že bez zapojenia PA, resp. obdobnej kampane by som tie peniaze dostal a už vôbec nie v plnej výške. Tento spor mi to ukázal veľmi jednoducho a priamo. Naučil ma, že takéto aktivity je vždy lepšie riešiť kolektívne než sám.“

Čo bolo pre teba v spore najdôležitejšie?

Veľmi pozitívne vnímam podporu od MAP, ktorá sa zapojila nielen formou posielania e-mailov a faxov. Členovia sekretariátu osobne navštívili kanceláriu OZ Divé maky, aj keď tam nakoniec nikoho nenašli. Myslím, že tým, že mi ponúkli aj finančnú podporu, zanechali v OZ Divé maky dojem, že ide o vážnu vec. Táto podpora ma tiež upokojila a dodala mi sebavedomie na to, aby som vydržal.

Jednou z najdôležitejších vecí v tomto spore bola aj podpora vo forme posielania protestných mailov, ktoré naozaj zavážili. Chcel by som sa poďakovať každému, kto sa do kampane zapojil, či už posielaním mailov, vyjadrením podpory alebo aktívnou pomocou. Veľmi si túto podporu vážim a naozaj v priebehu sporu pomohla.

Čo by si poradil niekomu s podobným problémom?

Určite treba byť kľudný a nenechať sa zlomiť šéfmi. Ani keď je to niekto, koho poznáš dlhšie a chce ti hrať na city. Neustupovať, nereagovať na ich podnety a raziť si svoje. Nebáť sa obvinení ani zastrašovania, lebo kolektív ťa podrží.

 

ČO DAL SPOR NÁM A POUČENIA DO BUDÚCNOSTI

Každý spor je zdrojom poučení a zlepšení. Vždy sa o nich snažíme hovoriť aj písať verejne, aby priniesli úžitok nielen nám, ale aj ostatným pracujúcim.

Hlbšie spoznávanie súvislostí

Na začiatku sme uviedli, že spor s OZ DM bol náš prvý kolektívne vedený spor. Ani zďaleka však nešlo o prvý problém na pracovisku, s ktorým sme mali dočinenia. Vďaka poučeniam z predošlých prípadov sme napríklad mali celkom dobrú predstavu o problematike poškodzovania dobrého mena. Počas sporu sme sa však dozvedeli viac aj o témach týkajúcich sa práce s osobnými údajmi, zodpovednosti za škodu, možnosti využitia obchodného a občianskeho práva v sporoch či problematiky závislej práce.

Psychologické aspekty boja

Zažiť spor, viesť ho a zvíťaziť v ňom prináša takú škálu dojmov a pocitov, že sa to nedá porovnať s ničím, čo sme zažili dovtedy. Videli sme, že dokážeme uspieť a pomáhať sebe aj ďalším pracujúcim. A to znamená veľa, pretože práve to je jeden zo základných bodov našej činnosti.

Zo sporu sme vyšli s posilneným sebavedomím. Dokázali sme, že naše úsilie a organizovanie sa prináša hmatateľné výsledky, a teda má zmysel. Jedna vec je totiž čítať o úspechoch iných ľudí v sporoch, ale úplne iná, keď v spore zvíťazíme sami – vlastnými silami a vďaka solidarite ďalších. Teraz už vieme, že to, čo robíme, robíme dobre, a je veľká pravdepodobnosť, že uspejeme.

Boj so sebou však prináša aj ďalšie psychologické aspekty. Individuálna aj kolektívna zodpovednosť za úspech sporu môže ľahko spôsobiť nepríjemné stavy, obavy, pocity úzkosti a neistoty, problémy so spánkom atď.

Z dlhodobého hľadiska sú mnohonásobne vyvážené pozitívnymi účinkami, ale treba mať na pamäti, že hoci si človek počas boja užije kopec srandy, samotné organizovanie boja nie je sranda.

Ako čo najlepšie zvládať spory z psychologického hľadiska? Berúc do úvahy aj ďalšie naše boje, podľa nás veľa závisí od počtu aktívnych ľudí. Čím viac ľudí si podelí úlohy a prevezme zodpovednosť za ich splnenie, tým lepšie sa dá spor zvládnuť aj po emocionálnej a psychologickej stránke.

Hodnotenie a zlepšenia

Ukončenie sporu neznamená uzavretie témy. Poslednou fázou je vždy hodnotenie. Všetci členovia a členky zväzu sa kriticky vyjadria k rôznym aspektom boja a zamýšľajú sa nad tým, čo fungovalo a čo nie. Na základe toho prichádzame so zlepšeniami do nasledujúcich sporov a tipmi pre ďalších bojovne naladených pracujúcich ochotných postaviť sa za svoje požiadavky.

Príkladom z tohto sporu môže byť organizácia e-mailovej kampane. Ukázalo sa, že nemá zmysel, aby sa posielanie protestných e-mailov či faxov „vystrieľalo“ hneď v prvý deň po zverejnení výzvy. Vymysleli sme preto taktiku postupného šírenia publikovaných informácií o spore, čím sme zabezpečili pravidelný nátlak počas takmer dvoch týždňov. V nasledujúcich sporoch sme tento postup ďalej vylepšovali a obdobie ešte viac predĺžili.

Hodnotenia sa však môžu hodiť aj ako podklady pre teoretické a praktické texty. Aj hlavné myšlienky tejto brožúry vychádzajú z hodnotení, ktoré sme spísali po sporoch.

Podpora

Väčšina ľudí, ktorí podporili Michala pri odovzdávaní listu či rozdávaní letáku na vianočných trhoch, nebola z Priamej akcie. Ani Mikuláš a Čert;) Rovnako to bolo aj v sporoch, ktoré nasledovali. Prečo to spomíname? Chceme poukázať na fakt, že aj keď v spoločnosti pretrváva nechuť organizovať sa a systematicky sa venovať nejakej činnosti, uspieť sa dá aj vtedy, keď má organizácia okolo seba ľudí, ktorí sú ochotní urobiť správnu vec.

Tento stav síce nie je naším cieľom, no chápeme jeho príčiny. Neustále sa však snažíme prakticky dokazovať, že má zmysel zapájať sa do e-mailových kampaní, odovzdávať listy s požiadavkami a zúčastňovať sa piketov

a ďalších foriem priamych akcií proti firmám. A organizovať sa. Ono to totiž skutočne funguje. A všetko sa ľahšie pripravuje, keď sú ľudia súčasťou organizácie.

 

Rast tak trocha inak

Otázku členstva sme spomenuli aj preto, že ľudí často zaujíma, či pracovníci alebo pracovníčky po spore vstúpia do zväzu. Nám sa to zatiaľ nestalo, no vo väčšine prípadov náš zväz naďalej podporujú a zapájajú sa do ďalších sporov. Napríklad Michal svoje skúsenosti z polície a rôznych fáz sporu neskôr ochotne sprostredkoval aj ďalším ľuďom, s ktorými sme spoločne viedli spory, a povzbudzoval ich. Zrejme zavážilo aj to, že nás poznal aj pred sporom a naše myšlienky sú mu blízke. Stav, kedy ľudia ďalej podporujú náš zväz a spory, nás momentálne teší. Nikdy sme neboli organizácia, ktorá sa zameriava na nábor nových členov a členiek, a nie je to pre nás ani meradlom úspechu.

„Ja nič, ja muzikant“ alebo skutočný potenciál
(nielen) hudobnej scény

Riešenie problémov v práci nie je pútavá téma a získať širšiu podporu v sporoch je vždy výzva. Hudobná scéna má vďaka sociálnym sieťam veľký potenciál šíriť informácie o sporoch a prispieť tak k vyriešeniu problémov na pracoviskách. V Michalovom prípade poslali ľudia zo scény množstvo protestných e-mailov, čo veľmi pomohlo. Zapojili sa však hlavne preto, lebo Michala osobne poznali.

Známych má však každý a v spore je vždy dôležité, aby ľudia, ktorých poznáme, oslovovali ďalších ľudí vo svojom okolí. Jedna vec je totiž rozšírenie informácie medzi stovky či tisícky ľudí na sociálnych sieťach, a iná, keď ich oslovíme priamo, aby poslali protestný e-mail alebo prišli na protestnú akciu (a prípadne oslovili ďalších ľudí zo svojho okolia, ktorí urobia to isté).

Sila organizácie

Naša sila spočíva v taktike priamych akcií a solidarite medzi pracujúcimi. Voči sebe aj pracujúcim sme zodpovední a odhodlaní bojovať, kým nezvíťazíme.

V komunikácii so šéfmi a šéfkami sme trpezliví, vynaliezaví a neústupčiví. Vďaka tomu, že sa organizujeme a víťazíme v sporoch, im zanechávame jasný odkaz, že si musia dobre rozmyslieť, či chcú pokračovať vo svojich praktikách a pocítiť, ako zasiahneme ich biznis alebo povesť.

Väčšinou sa spoliehajú, že keď vybabrali s pracujúcimi raz, prejde im to znova. Zvyčajne však nepočítajú s možnosťou, že sa im postaví organizovaná sila. A už vôbec nie, že budú musieť čeliť priamym akciám.

Z pozície zväzu dávame jasný signál pracujúcim aj šéfom a šéfkam, že keď sa človek rozhodne ozvať a riešiť spor na pracovisku s pomocou organizácie, priamymi akciami môže dosiahnuť svoje, a to relatívne rýchlo (v porovnaní so súdnymi spormi).

V takomto nastavení a so skúsenosťami z Michalovho sporu sme už o necelé dva mesiace dostali žiadosť o podporu od Martina.

 

Spor o nevyplatenú mzdu
s firmou CATO Agency

Martin pracoval pre CATO Agency od júla 2015 do marca 2016 ako dokladač zvieracích krmív firmy Royal Canin v dvoch pobočkách predajne so stavebným a záhradným materiálom v Bratislave. Od novembra 2015 pracoval aj ako promotér. Prvé výplaty síce dostal načas a v súlade s ustanoveniami pracovnej zmluvy (a Zákonníka práce), ďalšie už však pravidelne meškali. Hoci si uvedomoval, že firma sa dopúšťa protiprávneho konania, nevedel, čo v takej situácii robiť, a tak sa zmieril s tým, že si na peniaze počká. Nakoniec totiž vždy prišli. Až kým...

 

PRÍČINA SPORU – NEVYPLATENÁ MZDA

Martin nám napísal v polovici marca 2016, keď sa dozvedel, že ho konateľka CATO Agency obvinila zo spôsobenia škody vo výške viac ako 1500 €. O dva týždne sa údajne stretli zástupcovia oboch firiem, suma sa zrazu zvýšila na 3000 € a návrh riešenia znel: Martin odrobí apríl a máj pod dohľadom zástupcu Royal Canin zadarmo a budú si kvit. Samozrejme, s peniazmi za už odrobený február a marec sa mal rozlúčiť tiež.

Martin šéfke CATO Agency obratom odpísal, že si to premyslí a ozve sa. Na osobnom stretnutí sme sa zhodli, že šéfkin návrh riešenia je absurdný a nie je ani v súlade so zákonom. Prebrali sme aj obvinenie zo spôsobenia škody, ktoré sme však uzavreli ako neopodstatnené. Martinovi sme vysvetlili, že v prípadnom spore musí byť aktívny, a potom sme si zhrnuli, čo všetko treba zistiť, aby sme vedeli posúdiť, ako by sa dala získať dlžná mzda za február a marec. Usúdili sme, že potrebujeme získať viac informácií, a tak Martin oznámil šéfke, že potrebuje ešte nejaký čas. Týmto jej dal zároveň najavo, že ak od neho niečo chce, on sám si určí, kedy jej odpovie.

 

AKO SME POSTUPOVALI MY A DRUHÁ STRANA

Na ďalšom stretnutí s Martinom 19. marca sme si ujasnili požiadavky a prediskutovali konkrétne kroky. Martin mal záujem vstúpiť do sporu, a tak sme sa dohodli, že skúsi sformulovať znenie listu, ktorý by sme šéfke spoločne odovzdali začiatkom mája na adrese sídla firmy v Košiciach. Na inšpiráciu sme mu poskytli znenie použité v spore s OZ DM. Koordináciu akcie v Košiciach sme si vzali na starosť my. Martin pripravil list s požiadavkou a poslal ho na adresu, ktorú malo CATO Agency uvedenú na webstránke. Keď sa mu list vrátil, porovnal adresu na webe s tou v obchodnom registri a zistil, že sú iné.

Medzitým jeden z našich členov začal oslovovať aktivistov a aktivistky z Košíc, či by Martina prišli podporiť počas odovzdávania listu.

Spor, ktorý takmer nebol

Vstup do sporu však nebol úplne hladký. Martin sa odmlčal a znova sa ozval len päť dní pred plánovaným odovzdaním listu v Košiciach. Vysvetlili sme mu, že ak máme vyjsť do sporu, očakávame zodpovednejší prístup z jeho strany a dodržiavanie dohôd a úloh zo stretnutí.

Martina táto situácia mrzela a navrhol, že spoluprácu ukončíme a do sporu nepôjde. Stále sme však mali pocit, že problém je skôr technický a možno by sme sa nemali spoliehať iba na komunikáciu cez internet, ktorá nefungovala spoľahlivo. Okrem toho by nás mrzelo, keby sme firme dovolili, aby s ním takto vybabrala. Navrhli sme mu teda alternatívnu formu komunikácie a opýtali sa, či si to s tým sporom ešte predsa len nerozmyslí. Ukázalo sa, že problém bol naozaj v komunikácii, na ktorej sme sa na začiatku zrejme nedohodli najlepšie. Martin sa teda nakoniec rozhodol, že do sporu vstúpi.

Zvažovali sme síce, že pošleme pôvodný nedoručený list na novú adresu, no nakoniec sme si povedali, že na šéfku nebudeme brať nijaké ohľady a pripravíme list s požiadavkou, ktorý jej rovno odovzdáme podpísaný naším zväzom. Nebol dôvod ďalej odďaľovať vstup do sporu s firmou, ktorá si dovolila vydierať pracovníka, aby robil zadarmo.

Dohodli sme sa na stretnutí 1. mája v Košiciach, odkiaľ sme mali ísť za šéfkou do novej štvrte s rodinnými domami na okraji Košíc. Miesto sme už mali preskúmané a odfotené, aby sme vedeli, kam ideme a čo nás tam čaká. Vďaka tomu bolo pre nás ľahšie vymyslieť, ako budeme postupovať.

 

Prvý máj v duchu boja pracujúcich

Plán odovzdať list symbolicky na Prvého mája bola príjemná náhoda. V ten deň sme totiž v Košiciach prezentovali aktivity nášho zväzu a predošlý spor s OZ DM na prvomájovej akcii organizovanej košickými aktivistami a aktivistkami z Food Not Bombs a KLUBu. Spojili sme užitočné s užitočným a pred prezentáciou sa Martin s podporou desiatich ďalších ľudí vybral pred sídlo a zároveň domácu adresu šéfky a jej manžela, t.j. konateľov CATO Agency.

 

Doma sme nikoho nezastihli, takže Martin nechal list v schránke a z celej udalosti sme podobne ako v prípade OZ DM urobili foto a video záznam.

Pripravujeme sa

Šéfka dostala sedem dní na vyplatenie protiprávne zadržiavanej mzdy. Zatiaľ sme sa znova stretli s Martinom a pripravili plán publikovania prvých dvoch článkov o spore na našom webe a časový rozvrh akcií na mesiace máj a jún. Dohodli sme si aj termín ďalšieho stretnutia. Zverejnenie článku o vstupe do sporu vyšlo opäť na symbolický dátum – piatok trinásteho.

Nejasnosti vo výške dlžnej sumy

Keďže šéfka dlžné peniaze nevyplatila, uverejnili sme článok. Takmer okamžite po jeho zverejnení sa Martinovi ozval právnik. Martin v liste žiadal vyplatenie 350 € za február a 35 € za marec. Právnik v telefóne spomenul sumu 390 € za február. Vzápätí sa Martinovi ozvala aj šéfka, ktorá tvrdila, že všetky peniaze sú predsa vyplatené, čo však nebola pravda.

Martinovi sa nepozdávalo, že druhá strana operuje s odlišnými sumami, a tak si znova preveril svoje výpočty. Od šéfky mu navyše prišiel rozpis odpracovaných hodín za jednotlivé mesiace s údajnými dátumami ich vyplatenia. Riadok, podľa ktorého uhradila Martinovi peniaze za marcové odpracované hodiny už vo februári, v nás veľa dôvery v jej účtovníctvo rozhodne nevyvolal...

Po dôkladnej kontrole sa ukázalo, že v skutočnosti sú sumy ešte trocha iné. Problém vznikol v dôsledku neskorého vyplácania miezd a nejasností v sumách za jednotlivé mesiace. Za február nešlo o sumu 350 € ani o 390 € (čo bola v skutočnosti meškajúca výplata za december 2015 a január 2016 vyplatená až koncom februára 2016), ale o 155 €. Šéfke sme teda poslali nový výpočet dlžnej mzdy a upozornili ju na chyby. Na naše opravy nereagovala. Martinovi iba napísala, že ak má nejaké nejasnosti ohľadom mzdy, má ich riešiť s ňou a nie cez náš zväz.

Po tomto vyjasnení faktov sme v rámci korektnosti opravili dlžnú sumu aj na webe. Spor pokračoval.

Rozdeľuj a panuj

Potrebovali sme však vyriešiť ešte jednu vec. Aj keď sme so šéfkou od začiatku sporu komunikovali z našej adresy, ona vždy odpovedala iba Martinovi. Zjavne tým chcela dať najavo, že neakceptuje našu účasť v spore. Problém však bol, že Martin mal tendenciu odpovedať na jej správy od seba. Nečudovali sme sa mu. Aj počas sporu s OZ DM sme sa viackrát ocitli v podobnej situácii. Našťastie, v oboch prípadoch sme si to pomerne rýchlo a racionálne vyjasnili a s druhou stranou sme komunikovali iba z organizačného e-mailu.

Ide o to, že od okamihu, keď vstúpime do sporu ako zväz, stáva sa kontaktným bodom zväz a nie jednotlivec. Pre človeka v spore je nevýhodou komunikovať z osobnej adresy alebo telefónu. Druhá strana má takto väčšiu šancu narušiť náš spoločný postup, čo by mohlo viesť k nepremysleným, unáhleným a skratovým reakciám. Výsledkom by mohla byť až izolácia a návrat do situácie, aká bola na začiatku, keď proti šéfom stojí človek so svojím problémom úplne sám.

 

Nedáme pokoj

Na 24. mája sme pripravili publikovanie druhého článku, ktorým bola výzva na podporu Martina v spore (o týždeň išla von aj anglická verzia).

Obsahovala vzor protestného e-mailu a možnosť vyjadriť svoj názor na praktiky firmy pomocou online formulára:

Týmto vyjadrujem nesúhlas s tým, že ste vášmu pracovníkovi Martinovi nevyplatili mzdu za odvedenú prácu vo výške 190 €. Očakávam, že sa k veci postavíte zodpovedne a túto sumu urýchlene vyplatíte. V opačnom prípade budem o praktikách vašej spoločnosti informovať ďalších ľudí.

Dovoľte mi tiež vyjadriť počudovanie nad Vaším konaním. Nevyplácanie miezd je nielen trestným činom, ale aj morálne nesprávnym konaním. Domnievam sa, že suma 190 € nie je pre vašu spoločnosť likvidačná. Naopak, pre Martina ako študenta ide o významnú sumu a navyše o peniaze za odvedenú prácu, na ktoré má nárok podľa zmluvy s CATO Agency s.r.o.

Vyjadrujem podporu Martinovi a kampani, ktorej cieľom je vyplatenie dlžnej mzdy. Ak to bude potrebné, do tejto kampane sa zapojím aj inak ako len e-mailovou formou.

Takisto sme vyzvali ľudí v Košiciach a okolí, aby sa nám ozvali, ak chcú Martina podporiť aj inými formami, keďže sme mali v pláne ďalšie akcie v meste.

Článok sa objavil na viacerých weboch a facebookových stránkach. Oslovili sme tiež organizácie z Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP) a viaceré nás podporili. Aj vďaka tomu dostávala šéfka až do 7. júna najmenej jeden protestný e-mail denne (dokopy prišlo niečo vyše 60 e-mailov, z toho zhruba polovica bola zo zahraničia).

Šéfka sa nevzdávala a niekoľko hodín po zverejnení článku boli na svete dve reakcie. Prvá išla Martinovým podporovateľom a podporovateľkám. Keďže si dovolili poslať jej protestný e-mail, vyhrážala sa im, že ak zverejnia nepravdivé informácie, dopustia sa trestného činu poškodzovania dobrého mena a dobrej povesti právnickej osoby (a samozrejme, firma bude musieť podstúpiť právne kroky... za to, že jej poslali e-mail...). V našich článkoch pritom neboli nijaké nepravdivé informácie a problematiku poškodzovania dobrého mena sme už celkom slušne poznali z minulosti a zo sporu s OZ DM. Takže sme sa v podstate iba pousmiali. Do článku sme doplnili poznámku, že ak ľudia dostanú reakciu od CATO Agency, môžu nám ju preposlať, aby sme mali prehľad, či každému píše rovnaké nezmysly (a aby sme na ne prípadne mohli reagovať).

Druhá reakcia išla Martinovi. Dostal e-mail, v ktorom nebolo ani slovo o dlžnej mzde. Šéfka chcela vyľakať aj jeho a znova sa vrátila k údajnej škode. Dokonca mu preposlala komunikáciu s Royal Canin (v ktorej bola uvedená výška škody zase iná – už nie 1500 € ani 3000 €, ale 1300 € s DPH). Okrem toho ho začala obviňovať z nedodržiavania dohodnutej dochádzky. Martin hneď priložil svoje vysvetlenia. Niektoré jej informácie boli úplne nepravdivé, iné vytrhnuté z kontextu a poprekrúcané. Nás však zaujímalo iba vyplatenie dlžnej mzdy. Totiž, ono sa to nerobí tak, že firma len tak nevyplatí pracovníkovi mzdu na základe obvinenia zo spôsobenia škody. V prípade, že zamestnanec škodu neuzná, vo veci rozhoduje súd, ktorým sa firma síce vyhrážala, ale dobre vedela, že by neuspela. Zákon navyše presne určuje, aká môže byť výška náhrady škody v závislosti od výšky mzdy.

Kontaktujeme partnerov firmy

S Martinom sme sa znova stretli, aby sme sa dohodli na ďalšom postupe, pri ktorom sme chceli použiť doteraz nezverejnené informácie o praktikách firmy. Ani v najbližších týždňoch sme totiž neplánovali dať pokoj. Práve naopak, chceli sme ešte pritvrdiť. Zistili sme, že šéfka je zodpovedná za PR a marketing júnového Art Film Festu v Košiciach. Koncom mája sme teda začali oslovovať organizátorov festivalu, aby sa vyjadrili k spolupráci s osobou, ktorá nevypláca mzdy.

Reakcia šéfky prišla ešte v rovnaký deň. Martinovi však iba preposlala posledný e-mail a dodala, že od neho žiada kontakt na niekoho z nášho zväzu, pretože vec údajne postupuje právnikovi. Táto absurdná logika nás opäť pobavila. O dva dni odišiel e-mail ďalšiemu partnerovi festivalu, a potom ďalšiemu a ďalšiemu...

Priama akcia na módnej prehliadke

Okrem toho sme sa dohodli, že zorganizujeme protestnú akciu počas módnej prehliadky kostýmov Art Film Festu, ktorá sa konala 1. júna. Akcie sa mal zúčastniť aj Martin, no žiaľ, na poslednú chvíľu mu do toho prišli pracovné povinnosti a nemohol vycestovať do Košíc. Nebola to síce ideálna situácia, ale rozhodli sme sa, že do toho pôjdeme aj tak.

Prehliadka sa konala vo vychytenom hoteli Jasmín. Košickí aktivisti prišli pred hotel s letákom o spore a rozprávali sa s návštevníkmi akcie, reklamnými partnermi a médiami o konaní osoby zodpovednej za PR festivalu. Zvyšné letáky skončili za stieračmi áut na parkovisku pri hoteli.

Text letáku:

PR a marketing Art Film Festu v rukách osoby dlhujúcej mzdu

Áno, na Slovensku je stále množstvo podnikateľov, ktorí odmietajú vyplácať mzdy. Medzi takých patrí aj spoločnosť CATO Agency s.r.o., ktorej konateľka Mgr. Veronika Šmihuľová Kašpar je zodpovedná aj za PR a marketing Art Film Festu.

Tento leták nie je namierený proti Art Film Festu. Myslíme si však, že keď ide o nevyplácanie miezd, nikdy nie je správne zostať ticho. Pevne veríme, že s touto myšlienkou súhlasíte aj Vy ako ľudia oceňujúci umenie, ktoré bolo vždy aj prostriedkom ako poukazovať na spoločenské neduhy.

O čo ide

Mgr. Šmihuľová Kašpar protiprávne odmieta vyplatiť pracovníkovi Martinovi mzdu vo výške 190 € za prácu, ktorú vykonal pre CATO Agency s.r.o. vo februári a marci 2016. Tento záväzok jej vyplýva z Dohody o brigádnickej práci študentov uzavretej dňa 16.7.2015, kde sa uvádza: „Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca podľa § 129 Zákonníka práce.“

Martin však svoje peniaze stále nemá. Domnievame sa, že suma 190 € nemôže byť pre nijakú firmu likvidačná, no pre Martina ako študenta ide o značnú sumu peňazí, navyše za odvedenú prácu a v súlade s uzavretou zmluvou.

Je smutné, že v deň tlačovej konferencie a prehliadky musíme poukazovať na takýto vážny problém. Kladieme si však otázku, kde je záruka, že Mgr. Šmihuľová Kašpar nebude konať protiprávne aj v iných svojich aktivitách, keďže v prípade Martina zatiaľ nekoná a peniaze zostávajú nevyplatené?

Mrzí nás, že v dôsledku vzniknutej situácie musíme osloviť aj Vás, a rovnako nás mrzí, že Mgr. Šmihuľová Kašpar svojím  konaním dostáva do nezávideniahodnej situácie nielen seba,  ale aj Art Film Fest. Sme však presvedčení, že za prácu sa platí, a ak nie, treba na to vždy upozorňovať, aj keď je možné, že to v tomto prípade nemusí pôsobiť dobre pre PR a marketing Art Film Festu.

Tento leták vznikol ako vyjadrenie podpory Martinovi v nádeji, že spoločnosť CATO Agency s.r.o. sa konečne postaví k veci zodpovedne a vyplatí dlžnú mzdu.

Držte nám palce, aby spor trval čo najkratšie. Ak sa ani vám nepáči, čo sa deje, podporte prosím Martina. Odporúčame tiež kontaktovať CATO Agency s.r.o. alebo priamo Mgr. Šmihuľovú Kašpar. Naše stanovisko nájdete na webstránke www.priamaakcia.sk. Ak budete mať ďalšie otázky, radi Vám na ne odpovieme na info@priamaakcia.sk.

 

A peniaze sa zrazu našli

Ďalšie naplánované aktivity sme už realizovať nemuseli. Presne týždeň po prehliadke dostal Martin na účet 175 €. Dohodli sme sa, že šéfke napíšeme, že to nie je celá suma. Martinovi nechcela preplatiť taxík (5 €), hoci mu to predtým sľúbila, ako aj dve hodiny (10 €), ktoré odpracoval na promo akcii pre Royal Canin (žiadosť, aby zostal na akcii o dve hodiny dlhšie, prišla na mieste od zodpovednej zástupkyne tejto spoločnosti). Šéfke sme teda poslali e-mail, v ktorom sme tieto položky rozpísali, a boli sme zvedaví, aký postoj zaujme.

Deň na to prišla reakcia, v ktorej však nebola jasná odpoveď na náš e-mail týkajúci sa zvyšných 15 €, a tak sme sa pripomenuli znova. Až potom sa šéfka vyjadrila jasne. Nám trucovito odpísala, že náš zväz nepovažuje za Martinovho zástupcu a just bude v danej veci kontaktovať iba jeho. Nechýbala ani obligátna hrozba právnymi krokmi.

Martinovi oznámila, že v prípade taxíka požaduje originál dokladu o zaplatení (nestačil jej poslaný sken) a dve navyše odpracované hodiny mu jednoducho nezaplatí, lebo ona od neho nikdy nič také nežiadala. (Bolo by celkom zaujímavé vidieť účtovníctvo medzi CATO Agency a Royal Canin a spôsob, akým v ňom boli vyúčtované tieto dve hodiny...).

Martin sa vy