Anarchistická federace

Píšou jinde : Indiánsky politický väzeň a aktivista Leonard Peltier je už viac ako 45rokov vo väzení

Toto je kopie článku uveřejněného na zdola.org.
Postrádá obrázky, formátování a zejména mohla být mezičasem aktualizována. Pokud možno, přečtěte si jej z originálního zdroje, prosím:
https://zdola.org/indiansky-politicky-vazen-a-aktivista-leonard-peltier-je-uz-viac-ako-45rokov-vo-vazeni/

Leonard Peltier je indiánsky politický väzeň a aktivista Amerického indiánskeho hnutia (AIM). Bol obvinený z vraždy dvoch agentov FBI v roku 1975 v rezervácii Oglala Sioux. Jeho prípad sa stal známym po tom, čo vyšli najavo nezrovnalosti pri obžalovaní a súdnom procese. Po oslobodení svojich spolubojovníkov a vydaní z Kanady pod falošnými zámienkami bol Peltier v nepriateľskom meste bielou porotou usvedčený  . Voči svojmu trestu sa mnohokrát odvolával a zažaloval FBI za zadržanie tisícok strán dôležitých právnych dokumentov zo žiadosťami FOIA. (The Freedom of Information Act )  Pred pár dňami, 12teho septembra oslávil 77 rokov.

6. februára 2021 to bolo 45 rokov od Leonardovho nespravodlivého uväzenia. V roku 1976 falošné tvrdenia FBI viedli k Leonardovmu vydaniu z Kanady, aby sa postavil pred súd v USA. Celé pozadie o jeho boji nájdete v dokumente Incident na Oglala od režiséra Michaela Apteda a Warrior od Suzie Bare. Pre lepšie pochopenie vojny USA proti pôvodnému obyvateľstvu a hnutiu indiánov je tiež kniha „V duchu bláznivého koňa” od Petera Matthiessena.

Leonard Peltier sa narodil v Grand Forks v Severnej Dakote 12. septembra 1944. Pochádza z veľkej rodiny 13tich bratov a sestier. Po niekoľkoročnom pobyte v štátnej internátnej škole pre indiánov sa ako dospievajúci vrátil k svojmu otcovi do rezervácie Turtle Mountains v Severnej Dakote. To bola jedna z troch rezervácií, ktoré si vláda vybrala pre testovanie svojej novej politiky namierenej proti Indiánom, ktorá mala za účel vypudiť indiánske rodiny z rezervácií do miest. Nasledovali protesty a demonštrácie, pri ktorých Leonard Peltier získal svoje prvé skúsenosti s indiánskym hnutím odporu proti snahám americkej vlády o násilnú asimiláciu pôvodných obyvateľov.
V roku 1965 sa presťahoval do Seattlu v štáte Washington, kde pôsobil ako spolumajiteľ automobilovej opravovne karosérií, zamestnávajúcu indiánov a slúžiacu predovšetkým Indiánom. V rovnakej dobe sa tiež angažoval pri založení domova „Na polceste” pre bývalých väzňov indiánskeho pôvodu v Seattli. Koncom šesťdesiatych rokov a začiatkom sedemdesiatych rokov žil v štátoch Washington a Wisconsin, kde pracoval ako zvárač, tesár a poradca v otázkach týkajúcich sa indiánskej komunity (nezamestnanosť, alkoholizmus, bytová otázka). Počas tejto práce sa zapojil do Hnutia amerických Indiánov (AIM).
Jeho činnosť v AIM vyústila v účasť na akcii „Trail of Broken Treaties” s ktorou sa v roku 1972 dostal do Washington D.C., kde došlo k nenásilnému obsadeniu budovy Úradu pre indiánske záležitosti (BIA). Práca pre AIM ho v roku 1975 priviedla do rezervácie Pine Ridge. Rezerváciíou vtedy otriasal konflikt medzi kmeňovými vodcami otvorenými k spolupráci s vládou a tradicionalistami, ktorí si chceli udržať svoju krajinu, jazyk, kultúru a duchovný život. Oficiálni predstavitelia kmeňa a ich najatá milícia známa pod skratkou Goon vyvolali vlnu násilia proti tým, ktorí sa odvážili postaviť proti ich kolaborantskej politike. Počas troch rokov bolo na území Pine Ridge zavraždených 60 členov hnutia tradicionalistov a viac ako 300 ich bolo ťažko zbitých a často aj doživotne zmrzačených. V tom čase bola na území rezervácie taká hustota výskytu agentov FBI, ako nikde inde v USA. Napriek tomu žiadna z týchto vrážd a útokov nebola vyšetrená. Neskôr jeden z vodcov milície Goon vypovedal, že FBI v skutočnosti predstierala, že nič nevidí a navyše dodávala zbrane tým, ktorí boli za tieto zločiny zodpovední.

Ľudia v Pine Ridge sa rozhodli povolať na pomoc AIM a tak Leonard Peltier spolu s ďalšími členmi hnutia prišli do rezervácie. V tomto ovzduší strachu sa 26. júna 1975 odohrala osudná prestrelka medzi dvoma agentmi FBI v neoznačených autách a miestnymi ľuďmi, podporenými členmi AIM. Obaja agenti a jeden mladý miestny Indián, Joe Killsright Stuntz, boli zastrelení. Zo smrti agentov boli obvinení štyria Indiáni, vrátane Leonarda Peltiera. Proti jednému bolo obvinenie stiahnuté pred obžalobou, ďalší dvaja boli uznaní za nevinných z dôvodu legálnej sebaobrany. Leonard Peltier, ktorý sa skrýval v Kanade, bol z Kanady nezákonne vydaný späť do USA a neskôr bol súdený v inom okrese a iným sudcom. Z Kanady bol vydaný na základe vyhlásení duševne postihnutej indiánskej ženy Myrtle Poor Bear (pozri článok „MILOSŤ NA DOSAH?”), ktorá neskôr pri súdnom procese vyhlásila, že v skutočnosti obžalovaného nikdy predtým nevidela, a že vyhlásenie, v ktorom stálo, že na vlastné oči videla Peltiera strieľať po agentoch, podpísala pod tlakom vyhrážok FBI a tak ju obžaloba nechala vyhlásiť za nesvojprávnu a sudca jej svedectvo vôbec nepripustil pred porotu). Peltier bol u FBI už dávno pred týmito udalosťami známy ako jeden z vodcov hnutia AIM a bol na neho zameraný aj program COINTELPRO, ktorý “zneškodňoval” lídrov protestného hnutia prostredníctvom klebiet, násilia a zatýkania.
Peltier po prestrelke utiekol do Kanady, pretože sa bál, nespravodlivého súdu, čo sa nakoniec ukázalo ako oprávnená obava. Počas jedného z najkontroverznejších súdnych procesov tohto storočia bol uznaný vinným z vraždy (neskôr bola pri jednom z odvolacích procesov obžaloba zmenená na nabádanie a napomáhanie k vražde) a odsúdený na dva tresty doživotného väzenia – dva preto, aby mu nemohol byť skrátený trest. Neskôr počas odvolacieho konania, obžaloba po predložení dôkazov dovtedy utajovaných FBI pripustila, že v skutočnosti nemôže dokázať, kto naozaj agentov zabil alebo do akej miery a ako bol Leonard Peltier za ich smrť zodpovedný. Ten však aj napriek tomu stále zostal vo väzení. Stal sa symbolom nespravodlivosti, ktorej obeťami sú pôvodní obyvatelia Ameriky.
Vo väzení pokračoval v boji za ľudské práva Indiánov a získal niekoľko medzinárodných ocenení. Na summite ochrancov ľudských práv v Paríži, ktorý sa konal na pamiatku 50. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, bol vyhlásený za oficiálneho ochrancu ľudských práv. Rovnako sa presadil svojimi obrazmi s indiánskymi témami ako talentovaný umelec. Je vynikajúcim maliarom a spisovateľom. V roku 1999 vydal svoju monografiu Prison Writings: My Life Is My Sun Dance. Bol viackrát nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Na ministerstvo spravodlivosti USA bola momentálne podaná petícia za jeho prepustenie, aby sa prípad dostal do pozornosti prezidenta Bidena. V USA prebieha kampaň, ktorá vyzýva k tomu, že je načase informovať svojich zástupcov v kongrese o silnej verejnej podpore Leonarda a k tomu aby sa podpísali pod list Bidenovej administratívy, v snahe dosiahnuť jeho prepustenie.

Všetko najlepšie k 77 narodeninám Leonard !!

Leonard Peltier #89637-132

USP Coleman I

PO BOX 1033

Coleman, FL 33521

(Niesú povolené pohľadnice. Musíte písať na bežný biely papier a biele obálky).

 

www.anarchistfederation.net/
www.certaindays.org
www.whoisleonardpeltier.info
www.bushka.cz/peltier/index.html
www.afed.cz/text/2661/leonard-peltier-stale-ve-vezeni

Verze pro tisk 21.9.2021 zdola.org

Píšou jinde

Odkazy