Anarchistická federace

Píšou jinde : Buenaventura Durruti

Toto je kopie článku uveřejněného na zdola.org.
Postrádá obrázky, formátování a zejména mohla být mezičasem aktualizována. Pokud možno, přečtěte si jej z originálního zdroje, prosím:
https://zdola.org/buenaventura-durruti/

Dnes si pripomíname narodenie španielskeho revolučného hrdinu, antifašistu a najvýraznejšiu postavu španielskej občianskej vojny. Buenaventura Durruti symbolizoval odvážny boj robotníkov a roľníkov v Španielsku a ducha španielskeho anarchizmu.

“Na začiatku roku 1936 žil Durruti hneď vedľa môjho domu, v malom byte v priemyselnej štvrti Sans neďaleko Barcelony. Šéfovia a podnikatelia ho zaradili na čiernu listinu. Nikde si nemohol nájsť prácu. Jeho partnerka Émilienne pracovala ako uvádzačka v kine, aby mala rodina na jedlo a šaty.
Jedno popoludnie sme ho išli navštíviť a našli sme ho v kuchyni. Mal na sebe zásteru, umýval riad a pripravoval večeru pre svoju dcérku Colette manželku. Kamarát, s ktorým som tam šiel, sa pokúsil zavtipkovať: „Hej, Durruti, ale to sú ženské práce.“ Durruti sa usmial a odpovedal: “Poviem ti niečo dôležité: keď moja žena ide do práce, upratujem dom, ustieľam postele, pripravujem jedlo, a starám sa o moju dcéru. Ak si myslíte, že anarchista musí byť v bare alebo popíjať kávu, zatiaľ čo jeho manželka pracuje, znamená to, že ste nič nepochopili. ““
★ Buenaventura Durruti. Narodený 14. júla 1896, León, Španielsko.

★ The Brief Summer Of Anarchy.

Buenaventura Durruti sa narodil 14. júla 1896 v Leone, v hornatej oblasti v severnom Španielsku. Nikdy to nebola anarchistická bašta ako Katalánsko alebo Andalúzia. Tam začal už v 14. rokoch pracovať ako železničný robotník. Bol jedným z deviatich bratov (jedného zabili pri povstaní v Astúrii v októbri 1934, ďalší zahynul v boji proti fašistom na madridskom fronte a všetkých ostatných zavraždili fašisti). Jeho otec bol železničiarom v Leone a označoval sa za liberálneho socialistu. V roku 1917 sa zúčastnil štrajku organizovaným španielskou odborovou organizáciou UGT (Unión General de Trabajadores), pri ktorom bolo vládnymi vojenskými oddielmi zabitých 70 ľudí, viac ako 500 zranených a cca 2000 štrajkujúcich uväznených bez riadneho súdneho procesu. Po tejto udalosti Durruti utiekol do Francúzska . Brutalita španielskeho štátu mala na mladého Durrutiho hlboký a trvalý vplyv.

Od jesene 1917 do začiatku roku 1920 pracoval v Paríži ako mechanik. Potom sa rozhodol pre návrat do Španielska. Vo Francúzku prišiel do styku s exilovými anarchistami, ktorých vplyv viedol k tomu, že sa po návrate v januári 1919 pripojil k anarchosyndikalistickej únií CNT.(Confederación Nacional del Trabajo) V týchto rokoch sa zapájal do niekoľkých štrajkov ale nakoniec bol donútený odísť do exilu a skončil v Latinskej Amerike. V roku 1931 však Španielska monarchia padla a Durruti sa vracia do Barcelony spoločne so svojou francúzkou spoločníčkou Emilienne. Vstúpil do Iberskej anarchistickej federácie (FAI) , konkrétne anarchistickej organizácie a spolu s ďalšími ozbrojencami tvoria skupinu „Nosotros“.

Začiatkom občianskej vojny v Španielsku stál Durruti so svojimi druhmi v čele úspešného ozbrojeného odporu proti Frankovým vojenským jednotkám, sformovaným k obsadeniu Barcelony. Vo veľkej časti Španielska triumfovali napriek fašistickej prevahe. Anarchistická účasť bola rozhodujúcou pri odolávaní fašistom v celej krajine.

24. júla z Barcelony, kde sa kontroly práce , priama demokracia a sloboda začínala stávať realitou , odišiel Durruti s ozbrojenou kolónou smerom k Zaragoze obsadenej fašistami. Táto robotnícka milícia bez dôstojníkov alebo iných vojenských výdobytkov postupovala a zachraňovala aragónsky front pred oveľa lepšie vybavenými jednotkami.

Anarchistické sily podporovali sociálnu transformáciu, ktorá znamenala založenie poľnohospodárskych kolektívov v Aragone , čo rozrušilo autoritárov komunistických a socialistických strán, podľa ktorých sa s pokračujúcou revolúciou nedala vojna vyhrať. Vojna alebo žiadna vojna, títo budúci vládcovia by nikdy nemali radi skutočnú demokraciu.

Po oslobodení Aragónskeho regiónu počas Španielskej občianskej vojny poskytol anarchistický odborár a jeden z popredných milicionárov Buenventura Durruti rozhovor pre noviny Star z Toronta. „To, o čo nám tu ide, je zničenie fašizmu raz a navždy.
A áno, aj navzdory vláde. Žiadna vláda na svete nebude bojovať s fašizmom do smrti. … Vieme, čo chceme. Nezaujíma nás, že tam niekde je nejaký Sovietsky zväz, kvôli ktorého mieru a pokoju boli pracujúci v Nemecku a Číne Stalinom ponechaní napospas fašistickým barbarom. Chceme revolúciu tu v Španielsku, teraz, nie snáď po ďalšej vojne v Európe. … Hitlerovi a Mussolinimu naháňame našou revolúciou oveľa väčší strach ako celá Červená armáda v Rusku. Ukazujeme príklad pre nemeckú a taliansku pracujúcu triedu, ako sa vysporiadať s fašizmom.“

Novinár Pierre van Passen tu Durrutiho prerušil a položil mu otázku: „Ale aj keď zvíťazíte, budete sedieť na hromade trosiek“. Durruti odpovedal: „Vždy sme žili v slumoch a rôznych dierach. Na nejaký čas sa s tým popasujeme. Pretože nesmiete zabúdať, že tiež vieme ako budovať. Sme to my, pracujúci, kto vybudoval tieto paláce a mestá, tu v Španielsku, v Amerike, všade. … My, pracujúci, môžeme vybudovať iné, také, ktoré ich nahradia a budú ešte lepšie! My sa trosiek nebojíme ani prinajmenšom. My zdedíme túto zem, o tom niet najmenších pochýb. Buržoázia môže zničiť a zruinovať svoj svet predtým ako opustí javisko dejín. Nosíme nový svet, tu, v našich srdciach. A ten svet rastie každou minútou.“

Durruti stelesňoval pocity a ciele pracujúcich, bol zvláštnym „náčelníkom“, ktorého hlavnou výsadou bolo bojovať v prvej línii a ktorého jedinou hodnosťou bola úcta. Jeho odvážny život sa skončil v novembri roku 1936. 15. dorazil so silou 1 800 mužov posilniť obranu Madridu, kde okamžite prešli do najtvrdšieho úseku a 19. ho zasiahla guľka. Zomrel 20. za svitania a pochovaný bol o dva dni neskôr na Montjuichovom cintoríne v Barcelone. Jeho rakva bola sprevádzaná 500 000 ľuďmi, ktorí niesli červenú a čiernu vlajku anarchizmu (pozri obrázok nižšie). Bol to najväčší pohrebný sprievod, aký sa v tomto meste kedy videl.

Durruti bol človek, ktorý bojoval za svoje anarchistické ideály. Nikdy pre seba nehľadal žiadne zvláštne privilégiá. Konal tak ako čítal alebo myslel, miloval, sníval a bol odhodlaný urobiť tento svet lepším miestom, než sa doň narodil.

★ Na pamiatku anarchistickej revolúcie z 19. júla 1936

http://libcom.org/history/articles/1896-1936-buenaventura-durruti

https://libcom.org/history/brief-summer-anarchy-life-death-durruti-hans-magnus-enzensberger?fbclid=IwAR2-D592ieymDYIkA680vdWjFLZrUFkk_visvoqgl8Z87RI7ZKUk842nqvM

https://theanarchistlibrary.org/library/peter-newell-buenaventura-durruti

https://zeleznakolona.bandcamp.com/album/my-sa-trosiek-neboj-me

https://www.youtube.com/watch?v=U-W_iD7hjdk

Verze pro tisk 14.7.2021 zdola.org
Jak pomoct anarchistkám a anarchistům v Rusku a Ukrajině
Aktuální číslo měsíčníku A3

V nejbližších dnech:

IFA/IAF - Internacionála anarchistických federací
Web Nakladatelstvi Anarchistické federace

Píšou jinde

Odkazy

Klima a film: Alterglobalizační hnutí od Seattlu přes Janov až do Prahy

16. 11. 2022, Brno, Praha

Kořeny hnutí za klimatickou spravedlnost ve filmu - This is what democracy looks like …(více)

Klima a film: Kodaňské trauma a změna strategie

30. 11. 2022, Brno, Praha

Kořeny hnutí za klimatickou spravedlnost ve filmu - Just do it! …(více)

Klima a film: autonomní zóny aneb jak se žije na stromě

7. 12. 2022, Brno, Praha

Kořeny hnutí za klimatickou spravedlnost ve filmu - okupace hamabašského lesa, ZAD a NOTAV …(více)