Keď vypukla pandémia, zaujímalo nás, ako na ňu reagujú pracujúci na celom svete. Zistili sme, že celkom inšpiratívne a tak sme o tom začali písať. V mnohých prípadoch išlo (a stále ide) o akcie s účasťou väčšieho počtu ľudí, čo môže vyvolávať dojem, že drobné aktivity na pracovisku sú druhoradé. V tomto príspevku, ktorý je súčasťou našej kampane „Koronakríza: Nie sme na jednej lodi!“, sa pokúsime vysvetliť: 1) prečo majú význam veľké aj malé veci, 2) prečo je dôležité informovať sa navzájom o tom, čo sme dokázali.
Kontraproduktívne uvažovanie o veľkých a malých bojoch
Deliť boje na veľké a malé môže vytvoriť psychologický blok. Keď vidíme veľa ľudí protestovať alebo štrajkovať, a potom sa pozrieme na vlastné pracovisko alebo komunitu, môže nám napadnúť – tak toto by sa u nás nikdy nestalo. Máme obavu, že keby sme sa do niečoho pustili, nikto by sa nepridal. A tak to radšej vzdáme. Tento psychologický blok je osamote ťažké prelomiť. A pravdou je aj to, že niektoré problémy sú skutočne aj nad sily kolektívu viacerých pracujúcich. Niekedy skrátka nestačí len mať za sebou ľudí, ale aj vedieť vystihnúť správny okamih.
Na druhej strane, keď príde príležitosť a nemáme okolo seba „správny“ kolektív, nedokážeme ju využiť. Čo je to správny kolektív? V prvom rade ľudia, čo si kryjú chrbát a postavia sa za seba. Niekde nájdeš takých kolegov a kolegyne hneď. Niekde je to vec mnohých rozhovorov s nimi a testovania charakterov počas drobných konfliktov so šéfmi a šéfkami. V nich vzniká kultúra súdržnosti, ktorá je jednou zo základných podmienok organizovania väčších sporov. Výstižne sa k tejto téme vyjadrila členka nášho zväzu v osobne ladenom článku pre noviny Kapitál venovanom štrajkom v školstve, ktorých sa zúčastnila (pozri: https://kapital-noviny.sk/ucime-sa-neposlusnosti/).
Chápeme, že proti vlastným pocitom bezmocnosti a osamotenia sa bojuje ťažko. Možno ťa povzbudia nasledujúce krátke výňatky z vyjadrení ľudí, ktorí s nami v minulých rokoch úspešne viedli spory proti rôznym firmám.
„Nemyslím si, že bez zapojenia PA, resp. obdobnej kampane by som tie peniaze dostal a už vôbec nie v plnej výške. Tento spor mi to ukázal veľmi jednoducho a priamo. Naučil ma, že takéto aktivity je vždy lepšie riešiť kolektívne než sám.“
- Michal
„Riešiť čokoľvek so šéfkou bolo na dlhé lakte aj vtedy, keď tvrdila, že je ochotná danú vec riešiť. Vedel som, že sám nič nedosiahnem, a tak som sa radšej nakontaktoval na PA. ... Potešilo ma, že ľudia vedia prejaviť solidaritu a nezatvárajú sa iba do svojho sveta egoizmu. ... V gastre, ale aj v iných odvetviach by mali byť zamestnanci na prvom mieste, pretože oni šéfom tvoria zisk. Nech si zvykajú, že si nemôžu dovoľovať a robiť so zamestnancami, čo sa im zachce.“
- Jakub
„[Spor ma presvedčil] o sile priamej akcie ako formy boja. V mojom prípade to bolo za vyplatenie mzdy, ale myslím si, že môžem zovšeobecniť a povedať, že podobnými formami nátlaku sa dajú riešiť rôzne spoločenské problémy. Neviem si predstaviť, že by som bez Priamej akcie v spore uspel tak rýchlo, resp. uspel vôbec. Takisto mi spor pomohol naučiť sa zvládať rôzne situácie bez nervov. Predsa len, s niečím podobným som sa doteraz nestretol.
Všetkým, čo majú podobný problém, by som poradil, aby sa nebáli. Uvedomujem si, že niekedy je jednoduchšie nespravodlivosť prehliadať, a to aj v prípade, že smeruje voči vám osobne. Viem, že ľudia sa vo všeobecnosti boja postaviť proti tým, ktorí sú v nadradenom postavení, v pozícii silnejšieho. Sám som sa dlho rozhodoval, či mi stojí za to ísť do otvoreného sporu, no podpora, ktorú som počas celého sporu cítil, a úspešný výsledok ma presvedčili o tom, že som sa rozhodol správne.“
- Martin
Oveľa viac ako snívanie o veľkých bojoch by nás teda malo zaujímať, ako robiť mravčiu prácu a ako budovať bojovne naladenú solidárnu komunitu medzi našimi kolegami a kolegyňami. Bez nej sú totiž veľké boje málo pravdepodobné. A ešte menej je pravdepodobné, že uspejú.
Naše boje sa pritom začínali úplne obyčajne. Ľudia sa na nás obrátili, lebo vedeli, že sa venujeme problémom na pracoviskách a zverejňujeme skúsenosti iných pracujúcich. Čím sa dostávame k druhému bodu tohto článku – prečo si myslíme, že má zmysel zdieľať informácie o vlastnej aktivite.
Koronakriza_N1L_bod2
Informujme sa o tom, čo sme dokázali
Keď informujeme o šikovnosti pracujúcich a úspechoch na pracoviskách, robíme to preto, aby sme ukázali, čo všetko sa deje a čo všetko sa dá. Zároveň tým však prispievame k vytváraniu kontaktov medzi pracujúcimi. Medzi tými, čo sa za seba vedia postaviť. Aj medzi tými, čo sa o to zatiaľ iba snažia.
A pokiaľ ide o našu výzvu smerom k tebe - nehľadáme nijaké veľké veci, lebo vieme, že takých veľa nebude. Skôr nás zaujímajú drobné aktivity jednotlivcov či skupín pracujúcich, ktorými dosiahli nejaké zlepšenie svojej situácie.
Vôbec nevadí, ak nám napíšeš o tom, ako ste na začiatku pandémie odmietli robiť z ofisu, a tým urýchlili rozhodnutie vedenia povoliť prácu z domu ešte pred opatreniami zo strany štátu (ako množstvo pracujúcich v IT sektore). Alebo o tom, ako ste si povedali, že keď teda máte robiť za x % mzdy, tak aj výkon bude primeraný (ako niektorí v školstve). Alebo o tom, ako ste nechceli mlčať o škodlivých praktikách na pracovisku a informovali ste o tom ďalších aj s odporúčaniami (ako iní v zdravotníctve). Alebo o tom, čo vás trápi teraz, keď sa epidemiologické opatrenia uvoľňujú.
Ozvi sa nám, ak si zúčastnil alebo zúčastnila hocijakých prejavov „neposlušnosti“, alebo ak vieš o takých prípadoch.
No a keby ťa zaujímali aktivity pracujúcich počas pandémie vo svete, krátke správy nájdeš v sérii COVID-19: Týždenný súhrn bojov za život, zdravie a prácu I., II., III., IV. V apríli sme sa zapojili aj do solidárnych aktivít na podporu Carmen zo zväzu CNT-AIT v Španielsku, ktorá bojovala o sľúbené pracovné miesto. V máji sme zverejnili online verziu publikácie o našich skúsenostiach zo sporov na Slovensku „Ako sme si poradili s problémami v práci. Spory zväzu Priama akcia v rokoch 2015-2019“.
A teraz nám daj vedieť o sebe ty;)
Zväz Priama akcia